Agapornis fischerov, jeho pôvod a chov

Agapornis fischerov (Agapornis fischeri) sa v poslednej dobe stáva čoraz obľúbenejším druhom chovaného papagája. Chovateľov láka jeho krásne pestré sfarbenie a vysoká inteligencia. Väčšina jedincov nedokáže síce napodobňovať ľudskú reč tak dobre ako niektoré iné papagáje, ale napriek tomu sú tieto malé vtáčiky veľmi milými a živými spoločníkmi, ktorí vás vždy rozveselia svojim vystrájaním.

Agapornis fischerov pochádza z Afriky, jeho rozšírenie pokrýva hlavne severnú Tanzániu.  Patrí ku štyrom druhom rodu agapornis, ktorí majú biele okružie okolo očí. Perie papagájov agapronis fischerov má pôvodne na väčšine tela zelenú farbu, ktorá na krku prechádza do žltej a na hlave do oranžovej, avšak v súčasnosti už existujú viaceré farebné variácie vtákov tohto druhu. Meria približne 14 – 15 cm. Samička a samček vyzerajú rovnako, možno ich odlíšiť len podrobným prezeraním, s istotou na základe testov DNA. Samičky agapornisov vo všeobecnosti v sede kladú nohy vzdialenejšie od seba než samčekovia. Chované jedince sa dožívajú okolo 15 rokov.

Čo si vyžaduje chov papagájov druhu Agapornis fischerov? Tento vtáčik potrebuje predovšetkým spoločnosť. Nie len tú našu, ale aj spoločnosť ďalších jedincov svojho druhu. Už samotné meno tohto vtáčika naznačuje, že samotu znášajú veľmi ťažko. Rodové meno Agapornis vzniklo totiž zo starogréckeho slova „agápe“, čo znamená láska. V anglicky hovoriacich krajinách ich volajú „Love Birds“. Ak je papagáj tohto druhu chovaný samostatne, často to vedie až k tomu, že si začne vyšklbávať perie. Preto urobíme najlepšie, ak si zaobstaráme rovno pár a zabezpečíme im dostatok podnetov a zábavy, lebo ak sa začnú nudiť, dávajú to hlasno najavo.

Agapronisy majú radi hračky, ktoré môžu zobákom zlikvidovať. Takouto hračkou je napr. kapok, plod stromu vlnovca päťtyčinkového. Tvarom pripomína banán, ale na rozdiel neho má silnú, drevnatú škrupinu. Takáto hračka vašich papagájov určite veľmi poteší, keďže im poskytne radosť z jej rozoberania a zároveň tieto zvedavé tvory bude lákať zistiť, čo nájdu pod škrupinou. Hračkami môžu byť aj rôzne krúžky na preliezanie a pod.

Ďalšia z vecí, na ktorú by sme pri chove týchto papagájov mali pamätať, je voda. Agapornis zbožňuje kúpanie a najmä v teplých letných dňoch by mu kúpeľ veľmi chýbal. Do klietky resp. voliéry preto treba umiestniť nádrž alebo misku s čerstvou vodou, dostatočne veľkú na to, aby sa v nej mohli naše papagáje okúpať. Na každodennú výmenu vody treba dbať aj kvôli pitiu a úplne najlepšie je ju vymeniť aj viackrát za deň.

A čím ich kŕmiť? Rôznymi druhmi semien, obilninovými zmesami. Olejnaté semená (slnečnicové semená, konopné semená, niger a pod.) by mali tvoriť maximálne 15% objemu zmesi, zvyšok by mal pozostávať z múčnych semien (proso, ovos, pšenica, kukurica, ryža a pod).

Agapornisov kŕmime aj ovocím a zeleninou, pričom však treba dať veľký pozor, aby sa do ich potravy nikdy nedostalo avokádo, ktoré je pre ne prudko jedovaté!! Pozor tiež na šalát, ktorý je síce dobrou voľbou, ale nesmieme ho podávať pričasto a priveľa, pretože v takom prípade môže spôsobiť hnačku. Vhodné sú napr. jablká, ktoré majú asi najradšej. Zo zeleniny je pre ne výborná mrkva, ktorá obsahuje dôležitý vitamín A. Pamätať treba aj na zelenú zložku potravy, napr. čerstvý špenát, či vňať rôznych druhov koreňovej zeleniny. Dôležité je tiež zabezpečiť, aby rastliny neboli ošetrené chemickými prípravkami. Agapornisy nekŕmime ani potravou, ktorá obsahuje kakao, takže čokoládové piškóty a podobné dobroty im dopriať nemôžeme.

Do jedálnička im môžeme zaradiť aj vaječnú miešanicu, ktorej základom je natvrdo uvarené a nadrobno postrúhané vajce. Ďalšími zložkami sú obvykle postrúhaná mrkva a pomletá pšenica. V chovateľských potrebách je možné zakúpiť aj hotové suché vaječné zmesi.

Agapronisom do krmiva a vody počas celého roka v menšom množstve primiešavame aj vitamínové a minerálne doplnky, čím zabezpečíme prísun všetkých potrebných zložiek potravy. V zimných mesiacoch je potrebné prísun minerálov a vitamínov o niečo zvýšiť. Počas celého roka im treba dávať aj piesok alebo grit, ktorý je nevyhnutný pre trávenie a spracovanie potravy v žalúdku. Dobré je tiež vyberať také druhy a formy potravy, ktoré papagáje nielen zasýtia, ale im poskytnú aj zábavu. Môže to byť napr. senegalské proso alebo konáre stromov s púčikmi a pod.

Ak agapornisy chováme v klietke v byte, treba zabezpečiť dostatočne veľkú a tvarovo vhodnú klietku. Mala by byť dlhšia než vyššia, minimálne rozmery klietky pre jeden pár sú 80 cm (dĺžka) × 50 cm (šírka) × 50 cm (výška), ale odporúčame radšej až viac ako 120 cm dlhú klietku. Vtáky treba čo najčastejšie (aspoň raz za deň) vypúšťať z klietky von na prelet. Pozor, aby sa v byte nenachádzali ostré predmety, na ktorých by sa mohli zraniť a pred oknami treba zatiahnuť závesy, aby do nich papagáje nevrazili. Lepšie podmienky než chov v klietkach ponúka chov vo vnútorných alebo vonkajších voliérach.

Pokiaľ sa rozhodneme pre rozmnožovanie agapronisov, treba dať pozor, aby sme pár zaobstarali od dôveryhodného predajcu alebo chovateľa a overiť si, že stopercentne kupujeme vtáky rovnakého druhu a že samička a samček nie sú príbuzní. Nekrížime ich s inými druhmi. Pri medzidruhovom krížení vznikajú jedince, ktoré trpia rôznymi ochoreniami, poruchami správania atď. Páru poskytneme búdku na hniezdenie (z tvrdého dreva, rozmery okolo 30×15×20 cm, priemer vletového otvoru okolo 6 cm) a materiál na stavbu hniezda (konáre). Teplota pri hniezdení by mala byť okolo 20°C. V období pred hniezdením odporúčame pridávať vtákom vitamín E a vápnik (napr. vo forme sépiovej kosti alebo omietky), ktorý je potrebný k tvorbe vajíčkovej škrupiny. Agapornisy znášajú 3 až 7 vajec, na ktorých sedia približne 20 dní. Pri odchove mláďat treba dbať, aby súčasťou potravy bola vaječná miešanica s obsahom mrkvy. Rodičia sa o mláďatá starajú približne 8 týždňov a v priebehu ďalších 9 mesiacov z nich vyrastú dospelé agapornisy.

Autor: Mgr. Alena Rendeková, fotografia: © bigstockphoto