Holúbok diamantový – ako na chov?

Tento druh malého holúbka poznáme aj pod latinským názvom Geopelia cuneata. Pochádza z Austrálie a v Európe sa chová už celé storočia, od roku 1986. Meria okolo 20 cm, prírodne sfarbené jedince majú modro sivohnedú farbu. Druhový názov „diamantový“ vznikol podľa bodiek bielej farby na krídlach, ktoré pripomínajú drobné diamanty.

Oči holúbka diamantového majú oranžovočervenú farbu, okružie okolo očí je červené. Vzhľad samičky a samčeka je veľmi podobný. Dospelý samček má výraznejšie okružie okolo očí a bodky na krídlach sú u samčeka o niečo menšie a je ich viac než u samičky. Samička býva sfarbená viac dohneda než samček. Mláďatá nemajú na krídlach bodky a chýba aj okružie okolo očí. U holúbka diamantového existuje viacero mutácii, ktorých sfarbenie je napr. strieborné, alebo viac hnedé než pôvodné.

Holúbok diamantový na chov nie je veľmi náročný a pokiaľ patríte k tým, čo majú radšej pokojnejšiu a tichšiu spoločnosť, tento druh holúbka bude pre vás tou správnou voľbou. Jeho hlas je oveľa tichší než napríklad hlas u väčšiny papagájov či iných najčastejšie chovaných druhov vtákov. Veľa času len pokojne potichu presedí, občas slabo zahrkúta. U chovateľov je obľúbený aj preto, že pomerne dobre znáša spoločnosť niektorých iných druhov vtákov, ako sú napr. korely, kanáriky, hrdličky a i. (avšak v období párenia holúbky treba izolovať od iných druhov).

Holúbky diamantové je najlepšie chovať po jednom páre, ale možný je aj chov v skupinách. Zostaviť pár tak, aby si samička so samčekom rozumeli, býva pomerne ťažké, preto je najlepšie zaobstarať ich od chovateľa, ktorý má pár, čo spolu už nejakú dobu strávil.

Holúbkom diamantovým najviac vyhovuje chov vo voliére, ale dajú sa chovať aj v klietkach. Darí sa im vo vonkajších voliérach s krytým prístreškom, ale treba dať pozor, aby neostali vonku počas zimných mrazov. Viaceré zdroje uvádzajú, že holúbky diamantové by zimu v našich podmienkach mali prežiť, ale skúsenosti chovateľov svedčia o tom, že holúbky v mrazoch pod 0 °C umrznú. Voliéra by mala mať rozmery aspoň 2 × 1,5 × 2 m. V prípade chovu v klietke by klietka mala byť čo najväčšia. Minimálne rozmery klietky pre jeden pár sú 100 × 60 × 60 cm (dĺžka × šírka × výška), ale pokiaľ máte možnosť, tak radšej zaobstarajte ešte väčšiu klietku. Napriek tomu, že holúbky diamantové nelietajú tak často ako niektoré iné druhy vtákov, v malých klietkach by sa cítili vystresovane. Navyše sa radi dlho prechádzajú po zemi, aj preto potrebujú veľkú klietku resp. voliéru, a to s vhodným materiálom na dne, po ktorom sa im bude dobre kráčať.

Obľubujú slnko, takže je dobré klietku resp. voliéru umiestniť na slnečné miesto. V zime ich poteší, ak im poskytneme vyhrievaciu plošinu pre zvieratá, napr. takú, aká sa používa v teráriách. Vo voľnej prírode sa holúbky diamantové zdržiavajú dokonca aj na miestach, kde teplota piesku v extrémnych prípadoch dosahuje až 70 °C. Kúpanie nemajú radi, ale mierne orosenie pomocou rozprašovača im nevadí.

Základ potravy pre holúbky diamantové tvoria rôzne drobné semená a zrniny, napr. proso či ovos. Chutí im aj senegalské proso a mak. Ďalej ich môžeme kŕmiť nadrobno pokrájanými zelenými časťami rastlín, hmyzom (hlavne mravcami) a vajíčkovou miešanicou, ktorá pozostáva z natvrdo uvarených vajec a ďalších zložiek, napr. postrúhanej mrkvy, bieleho jogurtu a strúhanky. Ako zdroj vápnika im možno ponúknuť napr. sépiovú kosť alebo podrvenú vajíčkovú škrupinu. Pamätať treba aj na piesok alebo grit na trávenie a samozrejme, na čerstvú vodu.

S hniezdením je najlepšie začať u párov starých minimálne jeden rok. Postačí, ak im poskytneme hniezdo, najlepšie už hotové, pretože ak si ho postavia sami, väčšinou je nedokonalé a vajíčka im z neho zvyknú vypadávať. Vyhovovať im bude napr. prútené hniezdo, ktoré je vhodné aj pre kanáriky a dá sa zakúpiť vo väčšine obchodov s chovateľskými potrebami alebo internetových obchodoch. Poskytnúť tiež treba materiál na vystlanie hniezda, napr. steblá tráv. Holúbky z neho síce použijú len pár stebiel, ale mali by ho mať k dispozícii. Dvorenie holúbkov diamantových je zaujímavé, samček pri ňom hrkúta, rozťahuje chvostové perá, ukláňa sa samičke.

Hniezdiť dokážu nepretržite počas celého roka, ale nemali by sme ich nechať hniezdiť viac než 5 – 7-krát do roka, aby sa vtáky priveľmi nevyčerpali. Hniezdenie prerušíme odstránením hniezda. Intervaly medzi jednotlivými znáškami by nemali byť priveľmi krátke, aby u samičky nedošlo k zápalu vajcovodu. Znášku tvoria 2 biele vajíčka, na ktorých sedí striedavo samička aj samček. Mláďatá by sa mali vyliahnuť do 14 dní. Pokiaľ sa nevyliahnu, zrejme nedošlo k oplodneniu a pri ďalšom pokuse o hniezdenie skúste páru dopriať väčší pokoj. Rodičia mláďatá kŕmia približne prvé 2 týždne po vyliahnutí, ďalšie 3 – 4  týždne ich prikrmujú. Mláďatá rastú veľmi rýchlo. Medzi vyrastenými mladými samcami a starším samcom po čase niekedy môžu nastať rozbroje, v takom prípade treba mladé vtáky od pôvodného rodičovského páru oddeliť.

Autor: Mgr. Alena Rendeková, fotografia: © bigstockphoto