Voda v novom domove

Ešte pred presunom si overte kvalitu vody v novom mieste bydliska. Môže sa líšiť pH, tvrdosť a obsah minerálov, čo môže negatívne ovplyvniť ryby. Ideálne je vykonať test kvality vody a porovnať ju s tou, na ktorú sú vaše ryby zvyknuté. Ak sú rozdiely výrazné, je dôležité prispôsobiť ich postupnou výmenou vody ešte pred sťahovaním.

Postupná adaptácia rýb na novú vodu

Ak je to možné, niekoľko dní pred sťahovaním postupne nahraďte časť vody v akváriu vodou z nového domova. Pomôže to rybám zvyknúť si na odlišné podmienky a zníži sa riziko šoku. Odporúča sa vymieňať 20 až 30 % vody dva- až trikrát týždenne. Ak sa sťahujete na veľkú vzdialenosť a nemáte prístup k vode z nového domova, mali by ste si zaobstarať nádoby na prepravu aspoň polovice pôvodnej vody z akvária.

Ako pripraviť akvárium na sťahovanie

Akvárium by sa nikdy nemalo prenášať s vodou alebo štrkom, pretože by to mohlo poškodiť sklenené steny alebo narušiť silikónové spoje. Pred presunom je potrebné vypustiť väčšinu vody a odstrániť dekorácie, filtre a iné príslušenstvo. Štrk a substrát neoplachujte, aby sa zachovala užitočná bakteriálna kolónia. Odporúča sa akvárium obaliť ochranným materiálom, napríklad dekami alebo penou, aby sa predišlo jeho poškodeniu.

Preprava rýb a rastlín

Ryby a rastliny je možné prepravovať v plastových vreckách s dostatočným množstvom vzduchu. Pri dlhších cestách je však lepšie použiť pevné nádoby, ako sú vedrá s uzatvárateľnými vekom. Pre zabezpečenie stabilnej teploty sa odporúča umiestniť nádoby do termoboxov alebo polystyrénových kontajnerov. Ak je cesta dlhšia, môže byť nutné zabezpečiť prívod vzduchu pomocou batériového vzduchovacieho čerpadla. Aby sa predišlo znečisteniu vody, ryby by sa nemali kŕmiť aspoň 12 hodín pred cestou.

Bezpečnosť pri preprave akvária v aute

Akvárium a nádoby s rybami musia byť v aute správne upevnené, aby sa predišlo ich pohybu počas jazdy. Najlepšie je umiestniť akvárium na rovný povrch, napríklad na podlahu kufra, pričom ho treba obložiť mäkkým materiálom, aby sa predišlo otrasom. Nádoby s rybami by mali byť pevne fixované a chránené pred nadmerným teplom alebo chladom.

Postup po príchode na nové miesto

Po príchode do nového domova umiestnite akvárium na stabilné miesto a skontrolujte, či je v rovine. Následne doň vráťte štrk, dekorácie a rastliny. Naplňte ho kombináciou starej a novej vody a zapnite filter a ohrievač. Pred vypustením rýb ich nechajte pomaly aklimatizovať v prepravnej vode a postupne k nim pridávajte vodu z akvária. Až po 30 až 60 minútach ich môžete bezpečne presunúť do nového prostredia. Po presune im doprajte niekoľko hodín pokoja a nekŕmte ich hneď, aby mali čas zotaviť sa zo stresu.

Presun akvária môže byť náročný, no s dôkladnou prípravou sa dá minimalizovať riziko stresu a poškodenia. Kľúčové je včasná adaptácia rýb na novú vodu, správna ochrana akvária počas prepravy a bezpečná preprava rýb. Ak dodržíte tieto kroky, váš podvodný svet sa bez problémov zabýva v novom domove.

Fotografia: © bigstockphoto

Avšak v niektorých prípadoch sa zo slimákov môžu stať nežiadúci obyvatelia akvária. Viacero druhov slimákov, predovšetkým malé druhy ako sú napr. kotúľky, sa do akvárií často dostane neúmyselne a najväčším problémom je, že tieto slimáky sa dokážu výrazne premnožiť. Začnú sa vymykať kontrole a vyslovene zamoria celé akvárium. Veľkému množstvu slimákov navyše potom už ako potrava prestanú stačiť len riasy a môžu začať okusovať a poškodzovať aj rastliny. Rozmnožovanie im uľahčuje fakt, že väčšina z nich patrí k hermafroditom. S problémom premnožených slimákov v akváriu sa preto stretáva mnoho akvaristov. Ako sa ich zbaviť? Existuje viacero možností.

Prvý spôsob je, že slimáky z akvária jednoducho mechanicky povyberáte. Vyberať slimáky po jednom je však pomerne pracné a časovo náročné. Pomôcť si môžete tak, že na dno akvária na noc ponoríte misku s potravou, napr. tenkými plátkami šalátu, očistenej mrkvy, alebo inej zeleniny. Slimáky totiž väčšinou žerú hlavne v noci, keď sú v akváriu vypnuté svetlá. Počas noci sa väčšie množstvo slimákov zhromaždí v miske s potravou, ráno stačí misku vybrať a vychytáte tak veľa slimákov v kratšej dobe. Môže sa však stať, že slimáky zožerú všetku potravu v miske a vylezú z nej skôr, než ju nestihnete vybrať. V akvaristických potrebách sa dajú zakúpiť špecializované pasce, ktoré fungujú na podobnom princípe ako obyčajná miska s potravou – slimáky do pasce naláka návnada vo vnútri, ale pasca má navyše aj vstupné obmedzenie, ktoré im zabráni dostať sa z nej von. Problém je, že aj keď ráno niekoľko desiatok slimákov vyzbierate, v niektorých prípadoch ich do večera v akváriu opäť rovnaký počet pribudne. Preto celý postup musíte opakovať každý deň a úplne všetkých slimákov sa touto metódou nezbavíte. Pomôže len pri ich redukcii a kontrole. Výhodou je, že tento spôsob je finančne nenáročný a slimáky zredukujete ekologicky nezávadne.

Ďalšou možnosťou je biologický boj – nasadenie prirodzených predátorov, ktoré sa nimi živia. Viaceré druhy rýb dokážu slimáka vykusnúť z ulity. Takéto ryby umožnia zregulovať množstvo slimákov, alebo ich dokonca aj úplne vyhubiť. Na slimákoch si pochutia rajovec dlhoplutvý (Macropodus opercularis), bojovnica pestrá (Betta splendens), alebo niektoré druhy mreniek (Botia), napr. mrenka nádherná (Botia macracantha). Požierajú ich aj guramy (Trichogaster) a skaláre (Pterophyllum), ale tieto ryby pojedajú hlavne zárodky slimákov.

Za jedného z najväčších predátorov pre slimáky v akváriu možno považovať štvorzubca (Tetraodon). Pri tomto druhu ryby však treba dať pozor, jednak je jej chov dosť náročný a navyše je to pomerne neznášanlivá kúsavá ryba nevhodná do väčšiny spoločenských akvárií. Štvorzubce je potrebné chovať samostatne, prípadne len vo veľkých akváriách, v ktorých je k dispozícii množstvo rôznych úkrytov, inak štvorzubec môže na ostatné ryby útočiť a okusovať im plutvy. Aj pre ostatné vyššie zmienené ryby platí, že prv, než ktorúkoľvek z nich umiestnite do akvária, treba zvážiť, či sa hodia k ostatným druhom, ktoré v akváriu chováte. Rajovec a bojovnica môžu byť napríklad mierne agresívne voči menším druhom rýb. Mrenka nie je vhodná pre akvaristov, ktorí chovajú krevetky a ozdobné druhy slimákov, keďže tieto živočíchy patria k jej potrave.

Prirodzeným nepriateľom pre premnožené malé slimáky ako sú kotúľky nemusia byť len ryby, ale aj niektoré druhy väčších ulitníkov, napr. slimáky Clea helena.

Poslednou možnosťou je bojovať so slimákmi pomocou rôznych chemických prípravkov určených na ich ničenie, napr. pomocou manganistanu draselného. Treba si však uvedomiť, že chemické prípravky síce zničia všetky slimáky, ale obsahujú meď, ktorá je nebezpečná aj pre ostatné živočíchy chované v akváriu. V malej koncentrácii ryby nezabije, ale môže vážne poškodiť ich zdravie. Neprospieva hlavne ich vnútornostiam, usádza sa im v pečeni, čím oslabuje ich organizmus, ryby sa stávajú náchylnejšie na ochorenia a dožívajú sa nižšieho veku. Chemické prípravky neškodia len živočíchom, ale zničia aj machy, paprade a niektoré ďalšie druhy rastlín. Použitie chemických prípravkov môže viesť k poškodeniu celej biologickej rovnováhy akvária. Tento spôsob ničenia slimákov neodporúčame, lepšie je zvoliť niektorú z prirodzených metód, ktoré sú ekologicky nezávadné.

Pri zbavovaní sa nežiadúcich slimákov je tiež dôležité uvedomiť si, ako sa slimáky do akvária mohli nechcene dostať, čo napomáha ich premnoženiu a zabrániť, aby sa takéto situácie opakovali. Dávajte pozor pri kúpe nových rastlín, slimáky sa do akvária môžu dostať spolu s nimi. Na rastlinách si treba všímať, či na nich nie sú prichytené jednak malé slimáčiky, alebo aj skupiny vajíčok. Nové rastliny pred ponorením do akvária prepláchnite. V niektorých prípadoch sa slimáky do akvária dostanú na rôznych druhoch iných ulitníkov. Pozor treba dávať aj na to, aby ste neprekrmovali živočíchy, ktoré v akváriu chováte. Pri prekrmovaní vzniká priveľké množstvo odpadu, čo vedie k nárastu populácie čističov – teda slimákov.

Autor: Mgr. Alena Rendeková, fotografia: © bigstockphoto

O terčovcoch toho nebolo mnoho známe až do polovice 20. storočia, v akváriách sa táto ryba začala objavovať až okolo 60. rokoch minulého storočia, kedy začali akvaristi z rôznych kútov sveta chovať a rozmnožovať terčovce chytené v divočine. Po nejakom čase sa začali objavovať rôzne informácie o chove týchto krásnych rýb. V súčasnosti už nie je problém nájsť informácie o starostlivosti o terčovce.

Divé terčovce obývajú niektoré prítoky Amazonky v Južnej Amerike. Zvyčajne žijú vo veľkých spoločenských skupinách v plytkej, prúdiacej riečnej vode. Radi tiež plávajú blízko hladiny pri brehoch, kde vyčnievajú korene stromov a prevísajú rôzne druhy riečnej vegetácie, ktoré im poskytujú ochranu pred predátormi. Vegetácia nad vodou taktiež poskytuje tieň a úkryt pred spaľujúcim Slnkom.

Teplota vody je zvyčajne konštantná v rozmedzí od 27 do 29 stupňov Celzia, pH vody je kyslé, obyčajne v rozmedzí 5,0 do 6,0. Voda je veľmi mäkká, pretože obsahuje minimálne množstvá rozpustených minerálov. Ako si čitateľ určite všimol, ide o podmienky, ktoré sa výrazne líšia od podmienok, v ktorých sú terčovce bežne chované v akváriách. Terčovce totiž disponujú vysokou mierou adaptability, čo im umožňuje prežívať aj vo vode s hodnotou pH až 8,0. Tiež sa im dobre darí v stálych svetelných podmienkach, v prostrediach so silnou vegetáciou. Všetky terčovce však bývajú náchylné na nízku kvalitu vody a teploty vody pod 27 °C.

Terčovce sú bezpochyby jedny z najzaujímavejších a podľa mnohých nadšencov aj najkrajších sladkovodných tropických rýb. Fascinácia chovom týchto nádherných rýb neustále naberá na popularite. Ak ste aj vy jedným z tých, ktorí chcú začať s ich chovom, tento článok je pre vás. Má slúžiť ako príručka, ktorá vám má pomôcť s chovom terčovcov a zároveň zaručiť, že vám to pôjde s čo najmenším počtom problémov.

Zariadenie akvária

Veľkosť nádrže

Terčovce sú pomerne veľké ryby, ktoré majú v dospelosti aj viac ako 15 centimetrov. Ich rozmery si vyžadujú  väčší priestor pre ich chov. Odporúčame vám začať chov s čo najväčšou nádržou. Nádrž by nemala byť menšia ako 220 litrov, optimálne v rozmedzí od 260 do 300 litrov. Kúpa tak veľkej novej nádrže vie potrápiť rozpočet, preto ak máte obmedzené finančné možnosti odporúčame vám uvažovať o kúpe použitej nádrže.

Vybavenie akvária

Terčovce si vyžadujú teplotu v rozmedzí 28-30 °C. Budete preto potrebovať ohrievač s dostatočným výkonom na udržanie požadovanej teploty pre vaše terčovce. Ako si vypočítať potrebný výkon? Jednoduchým spôsobom je riadiť sa podľa pravidla, že 1 W na 1 liter je postačujúci. 220 litrová nádrž bude potrebovať aspoň 220 W ohrievač. Mnoho ohrievačov na trhu disponuje maximálnou nastaviteľnou teplotou 30 °C. S takýmto ohrievačom je veľmi ťažké dosiahnuť a udržiavať požadovanú teplotu vody. Je preto lepšie zaobstarať si ohrievač s maximálnou nastaviteľnou teplotou aspoň 34 °C.

Filtrácia

Existujú tri typy filtrácie:

• biologická – ide o rozpad toxického amoniaku na dusitany a potom dusičnany kolóniou baktérií. Často sú tieto baktérie označované ako prospešné alebo nitrifikačné.
• mechanická – je proces odstraňovania tuhého odpadu a iných častíc z vody. Príkladom sú rôzne typy penových materiálov a špongií.
• chemická – odstraňuje chemické nečistoty a čistí vodu. Na tento účel sa často používa uhlík.

Všetky tri spôsoby filtrácie by mali byť využívané pre optimálnu kvalitu vodného prostredia vašich terčovcov. Špongiový filter vám zabezpečí biologickú a mechanickú filtráciu. Kolónia prospešných baktérií sa vytvorí primárne na filtračnom médiu, ktoré sa rozhodnete použiť.

Veľkosť nádrže determinuje potrebný typ, veľkosť a kapacitu potrebného filtra. Kapacita sa meria ako objem vody, ktorá každú hodinu prejde filtrom. Kompletné prefiltrovanie vody štyri krát behom jednej hodiny sa udáva ako optimálne. Pre 220 litrovú nádrž by napr. bol vhodný filter schopný prefiltrovať cca 800 litrov za hodinu.

Na trhu je množstvo spoľahlivých filtrov, z ktorých si môžete vybrať. Konkrétny model nie je dôležitý. Dôležité je, aby charakteristiky vody spĺňali požiadavky terčovcov.

Fotografia: © bigstockphoto

Tieto sladkovodné ryby z čeľade Cichlidae sú vo svete veľmi populárne, najmä pre svoju farebnosť, veľmi dobré rozmnožovanie a je ich možné chovať v oveľa väčšom množstve ako iné druhy. Na druhej strane vyžadujú pár špecifických podmienok. Voda musí byť tvrdá, zásaditá a dobre okysličená s filtrom, ktorý musí zniesť veľké množstvo organického odpadu.

Najlepšie im vyhovuje tzv. skalnaté pobrežie. Skalná stena postavená až takmer k hladine na zadnej stene nádrže, s dierami, štrbinami a jaskynkami najviac utlmí ich súperivé pudy. Na túto skalnú stenu nie je vhodný tuf, pre jeho mäkkosť a drobenie, zle sa čistí a nehodí sa pre ryby, ktoré kladú ikry na podklad. Teplota vody je odporúčaná 24-26 °C , pH 7,5 – 8,0 a dGH 8 – 10 °. Ryby chovajte v pároch alebo nechajte niekoľko samíc na jedného samca. Cichlidy bežne prijímajú zmes mrazenej potravy, vločiek, rastlinnej potravy a riasy.

Tlamovec modrožltý (Metriaclima esherae)
Samec je modrý, samica má veľkú farebnú škálu od žltej až po hnedo škvrnitú. Chovajú sa v pároch. V dospelosti dorastajú do dĺžky 12 cm. Sú to typické papuľovce (prechovávanie plôdika v ústach) a z jedného rozmnožovania je asi 30 mladých.

Tlamovec livingstonov (Pseudotropheus livingstonii)
Jeho veľkosť v dospelosti je do 12,5 cm. Je menej znášanlivý oproti ostatným druhom z Malawi. V jazere obýva okraj skalnatej zóny, kde je piesčité dno. Do akvária mu pridajte mušle, v ktorých sa môže pri vyplašení ukryť.

Tlamovec modrý (Labidochromis caerulens)
Je to malý druh dorastajúc len do dĺžky 8 cm. Žije samostatne alebo v pároch. Je veľmi mierumilovný. Samce sú o niečo väčšie a počas neresu intenzívnejšie sfarbené.

Tlamovec trewavasovej (Labeotrophaeus trewavansae)
Tento druh je najlepšie chovať v pomere jeden samec dve samice. Dorastá do dĺžky 10 – 14 cm. Pohlavie sa dá odlíšiť podľa výrazne bodkovanej análnej plutvy u samca. Z jedného neresu môže byť až 40 mladých.

Tlamovec priečnopruhý (Pseudotropheus zebra)
Dorastá do dĺžky 10 cm. Je mimoriadne neznášanlivý a je polygamný. V nádrži je veľmi osožný požieraním žaburinky. Samica ochováva ikry a plôdik v ústach, mláďatá ešte asi týžden po opustení jej úst. Po vytretí sa odporúča oddeliť.

Tlamovec johanov (Melanochromis johanii)
Veľmi dobre pohlavne rozlíšiteľná ryba. Samce sú väčšie tmavomodré s ikrovými škvrnami na análnej plutve a dorastajú do 7 cm. Samice sú veľké 6 cm a sú oranžové. Z neresu býva 30 mladých. Samica nie je veľmi starostlivý rodič. Plôdik v ústach prechováva len 7 dni. U iných cichlidách je to 10 a viac dní.

Fotografia: © BigStockPhoto.com