Okrem ich nádherného sfarbenia, ktoré môže hrať všetkými farbami nás na nich láka aj ich vysoká inteligencia. Mnohé druhy dokážu dokonca napodobňovať ľudskú reč či tvoriť vety. V ostatnej dobe sa chov papagájov stáva čoraz obľúbenejší a ich počet v domácnostiach neustále rastie. Druhov chovaných doma je veľmi veľa, vyberáme preto tie naobľúbenejšie.

Žako

Tri najobľúbenejšie druhy žakov – sivý, princov a libérijský sú veľmi obľúbenými spoločníkmi ľudí. Môže za to jednak ich vysoká inteligencia ale aj zaujímavý vzhľad. Momentálne je to zrejme najpopulárnejší papagáj vôbec a tak rastie aj počet jedincov žijúcich v zajatí. Jeho vysoká inteligencia si ale vyžaduje osobitný prístup majiteľa a dostatok času. Žaka nemôžete nechať samého väčšinu dňa. Väčšinou sa samička žaka naviaže na muža v domácnosti a samec žako naopak na ženu. Sú náchylné na zmeny a stresové situácie, kedy si vytrhávajú perie. Žakovia majú vynikajúcu schopnosť imitovať ľudskú reč – rozprávajú.

Amazoňan

Tento veselý papagáj je skvelým spoločníkom pre rodiny. Keďže vo voľnej prírode žije vo veľkých skupinách vtákov, je veľmi spoločenský a má rád ľudí. Oproti žakovi má menej komplikovanú povahu a je vhodnejší aj ku deťom. Taktiež je veľmi inteligentný, dokáže sa naučiť rozprávať a nenaviaže sa len na jedinú osobu ako žako. Treba ale myslieť na to, že amazoňany sú veľmi hlučné papagáje. Sú nádherne pestrofarební.

Ara

Aru poznajú ľudia hlavne z rozprávok o pirátoch, kedy tieto papagáje zdobia ramená pirátov. Tieto o čosi väčšie papagáje sú ale veľmi pokojné a mierumilovné. Sú ťažšie a preto lietajú menej, najčastejšie len posedávajú na svojich obľúbených miestach. Nie sú veľmi hlučné a dokážu rozprávať. Ich chov je dosť rozšírený, avšak prvenstvo im ukradol žako.

Andulky

Takmer každý milovník vtákov už choval týchto drobných papagájov. Andulka alebo papagájec vlnkovaný je drobný papagáj žijúci v kŕdľoch. Chovať sa môže aj samostatne, ale vždy je lepšie, ak sa chová v pároch. Jej chov je nenáročný a zvládnu ho aj deti. Andulka je komunikatívny vták, avšak susedov určite rušiť nebude.

Autor: MVDr. Eva Fiľarská, fotografia: © bigstockphoto

Povaha Ary modro-žltej

Ara modro-žltá je nekonfliktnej povahy a ide o jeden z najprítulnejších druhov papagájov, je vhodným spoločníkom aj do rodín s deťmi. Mnoho ľudí od chovu odrádza hlasný zvukový prejav, no netreba sa ho obávať. Každý papagáj má svoje charakteristické zvukové prejavy, no nie je to tak, že ho vydáva neustále, ide skôr o spontánny prejav v čase, keď víta majiteľa a pod. Výchovou sa dá docieliť, že takmer „nekričí“. Extrémne situácie, najmä pre susedov chovateľa, môžu vzniknúť pri voliérovom chove viacerých jedincov, ktoré sa medzi sebou hlasno dorozumievajú. Ara by mala byť v byte chovaná buď sama, alebo v páre. Neodporúča sa chovať ju spolu s iným druhom papagájov.

Nároky na chov

Ara modro-žltá pochádza z Južnej Ameriky, kde obýva najmä tropické oblasti amazonského pralesa. Žiaden chovateľ jej nedokáže zabezpečiť podmienky aké má vo svojej domovine, no aj napriek tomu je možné vytvoriť také podmienky, v ktorých úspešne odchová mláďatá. Pre ilustráciu uvádzame, že pre dosiahnutie hniezdenia je okrem splnenia ďalších podmienok potrebná relatívna vlhkosť ovzdušia na úrovni 80 – 85% a v čase hniezdenia ju treba zvýšiť až na 95 %.

Chov Ary modro-žltej v zajatí je najčastejší v priestranných voliérach, no možno ho prevádzkovať v rodinnom dome, či panelákovom byte. Chovným zariadením by mala byť voliéra, alebo dostatočne veľká klietka, keďže v dospelosti môže dorásť až do 75 – 85 cm. Treba mať na pamäti, že jedince chované vo voliérach si zachovávajú svoju plachosť a spravidla si nezvyknú na človeka tak, ako jedince chované v klietkach. Pri výbere chovného zariadenia je potrebné hľadieť na rozmery ary, musí byť priestranné a vyrobené z kovu. Drevené klietky a voliéry sú nedostatočné a zviera ich veľmi rýchlo zlikviduje svojim silným zobákom. Povrchová úprava musí byť zdravotne nezávadná – netoxická. Tie najkvalitnejšie bývajú vyrobené z nerezového materiálu, no ich záporom býva vyššia cena. Jedince zvyknuté na život v príbytku človeka sedia na určenom mieste – stojane a málokedy ho opúšťajú. Ara vyžaduje stabilný stojan z tvrdého dreva, o ktorý sú dobre upevnené nádoby na vodu a krmivo. Ara má už od útleho veku potrebu neustále obhrýzať predmety vo svojom dosahu. Chovateľ by jej mal pre tento účel zabezpečiť dostatok hračiek, kúskov dreva, alebo vetvičiek. Zodpovedný chovateľ by nemal nikdy nechávať zviera bez dozoru mimo klietky. Takmer v každom byte na ňu číhajú nebezpečné miesta, predmety, či jedovaté látky (izbové rastliny a pod.).

Potrava

Chov Ary modrožltej sa nezaobíde bez pestrej stravy, je citlivá na nedostatok vitamínov. Jedálny lístok by mal byť tvorený zmesou zŕn, s obsahom slnečnice, pohanky, konopných semien, kukurice a ďalších. Dôležitou súčasťou potravy Ary chovanej v zajatí sú orechy. Nevyhnutné sú vitamíny, ktoré dostáva vo forme čerstvého alebo sušeného ovocia. Kŕmenie ľudskou potravou je pre Ary nevhodné a často býva i toxické. Fatálny následok môže mať pre aru podanie višní, plodov ružovitých rastlín, avokáda, čokolády, masla a zložiek s obsahom kofeínu.

Krotká Ara modro-žltá

Medzi najkrotkejšie jedince patria ručne dokrmované, ktoré sú zvyknuté na človeka v podstate už od vyliahnutia. Ručne dokrmované mláďatá, sú prispôsobivé a veľmi ľahko si zvykajú na nových ľudí, čo býva s pribúdajúcim vekom už väčší problém. Aru je nutné nechať zvykať na rôzne druhy situácií už od útleho veku, ide najmä o veterinárne prehliadky, návštevy známych, cestovanie v prepravke.

Fotografie: © bigstockphoto