Chov exotických žiab z čeľade pralesničkovité

Redakcia — Thu, 13 Aug 2015 07:30:33 +0000

Čeľaď pralesničkovité (Dendrobatidae) sú krásne menšie druhy žiab zaujímavé hlavne svojou farebnou variabilitou, ktorá má prípadného predátora upozorniť na ich toxicitu. Väčšina druhou dorastá v dospelosti okolo 5 cm. Rozšírenie zasahuje do tropických pralesov Južnej a z časti aj Strednej Ameriky, kde ich používali domorodí indiáni ako jed na hrot šípov, preto sa pri nich môžete v staršej literatúre stretnúť s pomenovaním šípové žaby.

Legislatíva

Chov týchto prekrásnych žiab v zajatí je dnes veľmi populárny. No ešte pred samotným chovom si treba preštudovať základné legislatívne informácie. Pralesničky patria v rámci vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o chove nebezpečných živočíchov č. 143/2012 medzi nebezpečné živočíchy, takže ich chov podlieha registrácii na príslušnej krajskej veterinárnej správe, ktorá vydáva povolenie na chov nebezpečných zvierat podľa tejto vyhlášky, povolenie na chov je vhodné vybaviť ešte pred kúpou zvierat.

Z ochranárskeho hľadiska sú zaradené v medzinárodnom dohovore o obchode s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín CITES do prílohy II, takže ich chov podlieha evidencii na príslušnom Obvodnom úrade životného prostredia, kde sa chovateľ preukáže akým spôsobom zvieratá nadobudol, najčastejším dokladom je kúpna zmluva, ďalej to môže byť darovacia zmluva, príp. zmluva o deponácií. Každá zmena sa musí hlásiť.

Chovné zariadenie

Na chov týchto druhov v skupinách 4 – 6 jedincov používame paludárium o rozmeroch 50 x 50 x 50 cm. Dno paludária osadíme akvaristickým štrkom a prikryjeme ho na vrchu vrstvou machu. Štrk si buď upravíme do terénu a podlejeme vodou, alebo si dovnútra môžeme vložiť misku s vodou. Paludárium môžeme husto osadiť rôznymi druhmi rastlín, najčastejšie sa používajú bromélie, prípadne sa dá využiť rastlina „Divý Jano“ (Epipremnum aureum), ktorému sa v paludáriách a vlhkých teráriách darí veľmi dobre.

Dennú teplotu udržujeme na úrovni 22 – 25 °C. s miernym nočným poklesom. Pozor na prehrievanie chovného zariadenia, pretože žaby neznášajú dlhodobé prekročenie maximálnych teplotných hodnôt nad 25 °C, pri presiahnutí kritickej teploty veľmi rýchlo hynú. Preto si pri obstarávaní osvetlenia dávame pozor na výkon žiarovky, prípadne žiarivky. Dbáme nato, že pre dobrý rast a vývoj jedincov je potrebný zdroj UV žiarenia. Vysokú relatívnu vlhkosť udržiavane každodenným pravidelným rosením.

Kŕmenie

V zajatí jedincom v závislosti od veľkosti zvieraťa predkladáme najčastejšie drozofily a malé cvrčky, ďalej môžeme ako doplnok potravy predkladať mravce, červy, malé šváby, malé sarančatá.

Zásady manipulácie

Zaujímavosťou pralesničiek je to, že z dnes známych a popísaných asi 170 druhov z čelade pralesničkovité (Dendrobatidae) nie je ani polovica produkujúca toxín a taktiež, že toxín si jedince vo voľnej prírode produkujú sekundárne prijímaním potravy. Z dostupných informácii vieme, že aj zvieratá dovezené z voľnej prírody časom stratia svoju toxicitu. V zajatí sa však dnes chovajú zvieratá odchované v zajatí a preto väčšina pralesničiek nie je toxická. Pri manipulácii je však vhodné používať rukavice a po ukončení manipulácie je potrebné si umyť ruky.

Druhy

Najznámejšie druhy rodu Phyllobates (Duméril & Bibron, 1841) sú P. terribilis (Myers, Daly & Malkin, 1978), P. vittatus (Cope, 1893), P. bicolor (Duméril & Bibron, 1841), z rodu Dendrobates (Wagler, 1830) sú to D. autatus (Girard, 1855), D. leucomelas (Steindachner, 1864), D. tinctorius (Cuvier, 1797), ďalej do tejto čeľade patria ešte rody Adelphobates (Grant et al., 2006), Excidobates (Twomey & Brown, 2008), Minyobates (Myers, 1987), Oophaga (Bauer, 1994) Ranitomeya (Bauer, 1986)