Mor králikov

Mor, ktorý postihuje králikov je vážne ochorenie, ktoré spôsobuje vírus z rodu Lagovirus. Je to veľmi vážne ochorenie, ktoré ak sa dostane do chovu, v priebehu pár dní dokáže zahubiť celý chov. Ak je nevakcinovaný králik vystavený tomuto vírusu, znamená to jeho koniec v krátkom čase. Ako sa môže králik nakaziť? Veľmi jednoducho. Kontaktom s nakazenými zvieraťom, vzduchom, krmivom, podstielkou, lietajúcim hmyzom ale preniesť ho môže aj chovateľ, ktorý bol v kontakte s chorým zvieraťom.

Prejavy moru sú rôzne. Niekedy sa u zvieraťa ani nestihnú rozvinúť príznaky a zviera uhynie. Inokedy môžete badať únavu, apatiu, nechutenstvo, horúčku, nervové príznaky. Typickým je aj krvácanie z nosa, opuch očných spojiviek či krvácaniny na tele.

Jedinou ochranou voči moru je očkovanie. To je najlepšie vykonať v 6. týždni veku, kedy ešte králika chráni postnatálna imunita. Očkovanie sa vykonáva len raz ročne a je naozaj dôležité nezabúdať naňho, liečba moru totiž neexistuje a neočkované jedince nemajú šancu prežiť, ak prídu do kontaktu s vírusom.

Myxomatóza králikov

Je to ďalšie veľmi nákazlivé ochorenie králikov, ktorému je lepšie vyhnúť sa. Ochorieť môže každý jeden králik, ktorý nebol očkovaný. Toto ochorenie prenáša lietajúci hmyz ako napr. komár. Ďalej sa už ochorenie prenáša v chove kontaktom. Myxomatózu spôsobuje vírus myxomatózy, ktorý je veľmi infekčný.

Ako sa prejavuje? Nástup myxomatózy nie je taký náhly ako je tomu pri more. Od nakazenia sa po objavenie prvých klinických príznakov musí prejsť určitá doba – niekoľko dní. Toto ochorenie môže prebiehať v troch formách. Pri tej najrýchlejšej zviera uhynie do 48 hodín. Najčastejšia je však forma, pri ktorej má zviera najskôr horúčku, je slabé, apatické, prestáva jesť a na hlave a ušiach sa mu vytvárajú typické uzlíky – myxómy. Treťou formou sú chornické ochorenia u tých králikov, ktoré prežijú infekciu. Síce žijú, no stávajú sa nositeľmi vírusu. Toto ochorenie sa tiež nedá liečiť, musí sa očkovať. Očkujú sa 8-týždňové králiky 2 x a potom každých 6 mesiacov.

Autor: MVDr. Eva Fiľarská, fotografia: © bigstockphoto

Spirochetóza králikov (syfilis králikov) je nákazlivé chronicky prebiehajúce ochorenie králikov, ktoré je veľmi rozšírené po celom svete. Je to pomerne bežné ochorenie pohlavných orgánov králikov. Hlavne sa nachádza u chovateľoch, ktorí nedodržujú hygienické zásady rozmnožovania. Na túto chorobu je králik veľmi vnímavý a pri tom postihnutá samica môže rodiť mláďatá. K nakazeniu môže dôjsť pri pripustení nakazeným samcom, priamym stykom chorých králikov zo zdravými, alebo stelivom, v ktorom sa zárodky spirochetózy môžu voľne nachádzať. Veľký problém tohto ochorenia je v neskorom zistení tejto nákazy, pretože inkubačné obdobie sa pohybuje medzi jedným až štyrmi mesiacmi. V praxi sa stáva, že pokiaľ sa ochorenie zistí, že samec je nakazený, sú už všetky samice ním pripustené tiež infikované pôvodcom ochorenia.

Chorobu vyvolávajú spirochéty z rodu Treponema (Treponema paraluis cuniculi). Ochorenie sa prenáša najmä pri pohlavnom styku, nie je prenosné na človeka. Chorobné zmeny vo forme tuhých uzlíkov veľkosti prosa až šošovice sa objavujú na pohlavných ústrojoch, a to pri samcoch na žaludi, na sliznici predkožky a na koži mieška, pri samiciach na okraji pošvy a v okolí análneho otvoru. V pokročilom štádiu ochorenia je sliznica pohlavných orgánov červená, opuchnutá a pokrytá malými vriedkami. Zmeny sa zisťujú aj na koži v okolí pohlavných orgánov. Srsť v okolí kožných zmien vypadáva, vriedky sú okrúhle, s červeným a nerovným dnom. Pri odstraňovaní ložísk môže dôjsť ku krvácaniu. Pri nezahájení liečby sa vriedky môžu vyskytovať i na nose, v okolí uší a očí. Pohlavné orgány chorých zvierat sú sčervenané, mokvavé a mierne opuchnuté.

V liečbe sa už desaťročia používajú preparáty penicilínu, na ktoré zatiaľ pôvodca nevyvinul dostatočnú rezistenciu. Pre skorý syfilis sa odporúča jednorazová dávka benzatín penicilínu G, ktorý si udržiava baktericídne hladiny týždne a zabíja pomaly metabolizujúce treponémy. Na začiatku choroby sa postihnuté miesta potierajú penicilínovou masťou. V terapii postihnutých králikov sa aplikuje Penicilín G buď podkožne trikrát v týždenných intervaloch v dávke 42 – 84 tis. UI/kg alebo vnútrosvalovo v dávke 40 až 60 tis UI/kg počas 5 až 7 dní. V zahraničí (USA, Kanada) sa dosiahla úspešná liečba azitromicínom, ktorý môže byť podávaný perorálne. Pre úspešnú liečbu v chove je potrebné liečiť všetky exponované králiky. Liečbu vykonáva výlučne veterinárny lekár.

Aby sa chovatelia králikov vyhli problémom v súvislosti s touto chorobou je potrebné, aby sa králikom pravidelne kontrolovali pohlavné orgány pre pripúšťaním a hlavne vyvarovať sa návštev zo samicami na pripúšťanie k samcovi zo zdravotne neznámych chovoch. Podobne treba prehliadať králiky pri návrate z výstav a pred akýmkoľvek presunom. Nakúpené alebo presúvané zvieratá treba dôkladne prehliadnuť a podľa potreby aj laboratórne vyšetriť. V chove králikov je potrebné dodržiavať základné zoohygienické opatrenia.

Fotografia: CDC/ Dr. David Cox

Kokcidióza patrí k najčastejšie sa vyskytujúcim ochoreniam v chovoch králikov. Pôvodcom ochorenia sú drobné jednobunkové parazity. U králikov je známych 12 druhov, z ktorých väčšina parazituje v črevách, len l druh napáda pečeň hostiteľa. Nebezpečnosť jednotlivých druhov kokcídií je rozdielna. Niektoré druhy spôsobujú len povrchové poškodenie slizníc, kým iné zapríčiňujú hlbokú deštrukciu tkaniva v jednotlivých úsekoch čriev. Najčastejšie sa však vyskytujú zmiešané formy invázie, kedy sú zvieratá napadnuté viacerými druhmi kokcídií. Zvieratá sa nakazia požieraním výkalov, krmivom a podstielkou znečistenou výkalmi, zeleným krmivom z plôch hnojených trusom z fariem, mláďatá pri cicaní zo znečistenej mliečnej žľazy.

Kokcidióza máva veľmi rýchly a zhubný priebeh predovšetkým u mláďat v dobe odstavu (vo veku 30 až 60 dní). Choré zvieratá sú malátne, majú matnú a zježenú srsť, vlhké okolie očí (slzenie), zväčšené tympanické bruško, môžu mať hnačku s prímesou hlienu alebo krvi, často však aj zápchu, v dôsledku bolestí škrípu zubami. Mortalita závisí od patogenity kmeňa. Pri pečeňovej forme sa postupne zhoršuje výživný stav zvierat, niekedy je zreteľné žltkasté sfarbenie viditeľných slizníc. U starších zvierat sa vytvorí určitá odolnosť a ochorenie má mierny, najčastejšie bezpríznakový priebeh. Prítomnosť parazitov je možné dokázať mikroskopickým vyšetrením trusu. Pri pitve uhynutých zvierat sa zisťuje rôzny stupeň zápalu tráviaceho traktu, črevá sú nafúknuté, ich steny sú zhrubnuté s drobnými krvácaniami, alebo silne začervenané, ich obsah je vodnatý, často s prímesou hlienu alebo krvi. Postihnutá pečeň je zväčšená s drobnými belavými uzlíkmi veľkosti špendlíkovej hlavičky, šošovice, prípadne až lieskového orecha.

Ochorenie zvyčajne kulminuje v chovoch na jar a na jeseň. Súvisí to s faktormi, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú odolnosť zvierat – výkyvy teplôt, náhle zmeny kŕmenia. Parazity, okrem toho, že škodia priamo, poškodzovaním tkanív otvárajú vstupnú bránu aj pre bakteriálne infekcie. Liečba je úspešná iba vo včasnom štádiu ochorenia. Zásadou je liečiť vždy celý chov. Účinné sú sulfonamidy (napr. Sutricol, Sulfadimidin, Sulfakombin, Sulfacox), ktoré sa v menších chovoch pridávajú do pitnej vody. Kokcídie sú odolné voči väčšine bežne používaných dezinfekčných prostriedkov, vhodné je vypaľovanie klietok plameňom. Chovatelia s menším počtom zvierat môžu štyri krát ročne antikokcidikami na báze sulfonamidov preliečiť celý chov.

Zdroj: J. Rafay, K.Suvegová, Ľ. Chrastinová – Príručka chovateľov brojlerových králikov
Fotografia: Joel Mills / Wikimedia.org

Ak sme sa rozhodli chovať králiky, musíme sa na to pripraviť a zvážiť tieto skutočnosti:

• Za akým účelom chceme králiky chovať?
• Akú máme krmivovú základňu?
• Aké máme podmienky ustajnenia? (na 1 chovnú samicu počítame 3 – 4 klietky na odchov mláďat)
• Ako budeme odstraňovať odpad? (jeden králik zo živou hmotnosťou vyprodukuje ročne asi 100 – 150 kg hnoja)
• Aké máme chovateľské skúsenosti? Pri zriaďovaní chovu králikov na vidieku zvyčajne nie sú problémy. Chovatelia v mestách musia rešpektovať štatút mesta, musia mať súhlas MsÚ a v mnohých prípadoch aj vyjadrenie najbližších susedov.

Fotografia: © bigstockphoto