Prečo si obstarať degu čilského

• neuveriteľne aktívny spoločník – degu nie je žiadny lenivec. Celý deň niečo robí, hrabe, behá a objavuje. Ak má dostatok priestoru a podnetov, nikdy sa s ním nebudete nudiť.
• vysoko inteligentný a učiaci sa tvor – s trochou trpezlivosti a maškrtami sa dokáže naučiť jednoduché triky, napríklad prísť na zavolanie alebo vyliezť na ruku.
• spoločenský a priateľský – degu nie sú samotári. Najlepšie sa im darí v skupinách alebo aspoň v dvojici, kde spolu komunikujú a hrávajú sa.
• netypický hlodavec bez silného pachu – ak sa vyhýbate hlodavcom kvôli nepríjemnému pachu, degu je skvelá voľba. Je veľmi čistotný a nezapácha tak, ako napríklad myši či potkany.
• nenáročná strava – keďže pochádzajú z prostredia s chudobnou vegetáciou, ich potrava je jednoduchá. Dôležite je vyhýbať sa cukrom, keďže majú sklon k cukrovke.
• pri správnom prístupe je krotký – ak si obstaráte mláďa a budete k nemu pristupovať s citom, rýchlo si zvykne na váš dotyk a spoločnosť.
• priateľský a nehryzie – na rozdiel od niektorých iných hlodavcov degu nie je agresívny. Pri správnom zaobchádzaní sa nemusíte obávať, že by vás pohrýzol.
• dlhšia priemerná dĺžka života – degu sa dožívajú 6 až 8 rokov, čo je viac ako priemer u iných drobných hlodavcov.

Prečo si neobstarať degu čilského

• nevhodný na samostatný chov – degu potrebujú spoločnosť. Ak nechcete mať aspoň dvoch, radšej si vyberte iné zvieratko.
• nemusí byť maznavý – aj keď si na človeka zvykne, nemusí vždy znášať hladkanie. Najmä chrbát je citlivá „zakázaná zóna”.
• pri strese stráca chvost – ak sa degu cíti ohrozený, jeho obranný mechanizmus je uvoľnenie chvosta, ktorý už nikdy nedorastie.
• rýchly a obratný – pre malé deti môže byť náročný na manipuláciu, pretože sa rýchlo pohybuje a ľahko unikne.
• neposlušný hlodavec – miluje hlodanie, čo znamená, že kabeláže, nábytok a koberce sú v ohrození, ak nie je pod dohľadom.
• náchylnosť na cukrovku – keďže degu nevedia spracovať cukor ako iné zvieratá, zlá strava im môže spôsobiť vážne zdravotné problémy.
• striktná diéta – mnohí majitelia nevedomky dávajú degu nesprávne potraviny, čo skracuje ich život.

Degu čilský je fascinujúce zviera, ktoré si získa každého, kto mu venuje dostatok pozornosti a starostlivosti. Nie je to však zviera pre každého. Potrebuje priestranné ubytovanie, pravidelnú interakciu a špecifickú stravu, bližšie sme o jeho nárokoch na chov písali TU. Ak mu však dokážete poskytnúť vhodné podmienky, bude z neho skvelý domáci miláčik, ktorý vám prinesie veľa radosti.

Fotografia: © bigstockphoto

Veľkosťou sa degu podobá na menšie morča. Degu má dlhý chvost ukončený štetinkou chlpov a pomerne veľké oči a uši. Chovaný degu sa dožíva približne 5 – 7 rokov.

Počítajte s tým, že tomuto zvieratku budete musieť venovať viac času než iným bežne chovaným druhom hlodavcov ako sú škrečok či morča. Najlepšie je nechovať len jedného samotného degu, ale viacerých. Nepokúšajte sa ich brať do ruky hneď v prvých dňoch potom, čo si ich prinesiete domov. Môžete najprv vyskúšať, či si od vás vezmú potravu priamo z ruky, aby sa osmelili. Dajte pozor, aby ste degu nechytali za chvost, mohol by im odpadnúť, nový už nedorastie a bez neho by mali sťažený pohyb. Nehovorte na nich priveľmi silným hlasom, ktorého by sa mohli zľaknúť.

Pri chove v zajatí by ste sa mali pokúsiť vytvoriť pre degu prostredie čo možno najpodobnejšie tomu, v akom žijú vo voľnej prírode. Degu čilskí sú zvyknutí žiť na teritóriu o veľkosti niekoľko stoviek km², čo v zajatí, samozrejme, nie je možné dosiahnuť, ale je potrebné mať na pamäti, že im treba poskytnúť veľkú klietku resp. terárium. Pokiaľ ich chováte v teráriu, musí byť veľmi dobre vetrané. Chov v nevetraných teráriách, kde je priveľmi teplo a vlhko, by mohol mať negatívny dopad na ich zdravie. Klietka by mala byť zhotovená z pevného materiálu, pretože degu majú silné zuby a klietku z plastu a podobných materiálov by mohli rozhrýzť.

Podstielku môže tvoriť piesok a piliny. Do klietky treba dať aj seno, z ktorého si degu vytvoria miesto na spanie. Keďže tieto zvieratká vo svojej domovine v Andách denne prebehnú stovky kilometrov, do klietky je potrebné umiestniť koleso na behanie. Dobré je poskytnúť aj veľký počet rôznych preliezačiek a poličiek na skákanie. Tieto by nemali byť vyrobené z mriežkovaných materiálov, v ktorých by si degu mohli zachytiť labku. Pod dozorom ich môžete púšťať aj na prechádzky po dome, ale najprv odstráňte všetky veci, ktoré by im mohli ublížiť, napr. káble atď. Taktiež zatvorte okná, degu dokážu vyskočiť veľmi vysoko, aj k otvorenému oknu.

Osmákom je nevyhnutné poskytnúť drevo (napr. konáre krov a stromov), ktoré im bude slúžiť na obrusovanie zubov, ktoré im, tak ako všetkým hlodavcom, neustále rastú. Dávajte však pozor, aby ste konáre nebrali z drevín, ktoré sú jedovaté (napr. agát, tis atď.).

Kôra (nejedovatých) stromov by mala byť bežnou súčasťou jedálnička degu čilských. Degu sú bylinožravce, preto ich treba kŕmiť rastlinnou potravou. Hlavnou zložkou by mala byť sušená tráva (seno) a sušené listy ďalších rastlín. Dajte pozor, aby seno nebolo zaparené, čo sa môže stať, ak ho kúpite zabalené v igelite alebo plastovom obale v chovateľských potrebách. Lepšie je vytvoriť si vlastné seno, pokiaľ máte záhradu. Degu môžete kŕmiť aj čerstvými listami rôznych bylín a ovocných stromov. Opäť treba pamätať na to, aby ste nezbierali jedovaté rastliny. Vhodné sú napr. tráva alebo púpava. Rastliny nezbierajte pri cestách. Neberte ich ani z verejných priestranstiev, kde hrozí riziko, že sa na nich nachádza moč a výkaly psov, v ktorých môžu byť baktérie a parazity. Degu môžu konzumovať aj rôzne druhy zeleniny, napr. šalát, brokolicu, uhorky, paradajky, mrkvu a pod. Z kapusty a kelu by ich mohlo nafukovať, preto im tieto druhy zeleniny radšej nedávajte. Ovocie im doprajte len v malom množstve, pretože obsahuje veľa cukru a degu sú náchylní na cukrovku. Sušenému ovociu sa radšej vyhnite úplne a rozhodne im nedávajte sušené a kandizované ovocie z potravín, obsahuje látky pre degu škodlivé. Rastliny, zeleninu a ovocie vždy umyte čistou vodou.

Do jedálnička je potrebné zaradiť aj granule (môžu to byť granule špeciálne pre degu, ale aj granule pre iné druhy hlodavcov alebo pre králiky). Súčasťou potravy degu môžu byť aj zrniny ako sú ovos či pšenica, ovsené vločky, suché pšeničné a ryžové chlebíčky (vločky aj chlebíčky musia byť nesladené a bez pridaného sušeného ovocia a čokolády). Kukuričné chlebíčky im radšej nedávajte. Nekŕmte ich ani čerstvým pečivom, mohlo by ich z neho nafukovať. V menšom množstve im občas môžete dať aj slnečnicu a oriešky, ale len zopár kúskov, pretože táto potrava má vysoký obsah tukov, čo pre degu nie je dobré. Nikdy ich nekŕmte solenými orieškami, alebo orieškami v čokoláde.

Voda na pitie by mala byť vždy čerstvá a nie príliš studená, ale pokiaľ im dávate dostatok šťavnatej potravy, vodu degu nebudú vyžadovať. Ak chováte viac osmákov, potravu rozdeľte do viacerých misiek, aby sa nebili o jedlo z jednej misky.

Na čo ďalšie by ste pri chove degu čilských mali dať pozor? Nekúpte ich vo vode, mohlo by to poškodiť ich srsť a hrozí aj riziko nachladnutia. Degu sa čistia v piesku. Neumývajte im zuby. Zdravé zúbky týchto zvieratiek majú prirodzene žltú farbu. Pozor, aby ste degu nevystavovali priveľmi vysokým alebo naopak nízkym teplotám. Klietku neumiestňujte k radiátoru alebo k oknu či na balkón na priame slnko. Mohlo by sa vám zdať, že keďže degu pochádzajú z Čile, vysoké teploty im nevadia, ale degu v Čile žijú v horách vo vysokých polohách a optimálna teplota pre ne je okolo 20 °C. Teploty nad 30 °C by nemuseli prežiť. Pri nízkych teplotách zas veľmi ľahko nachladnú. Treba dbať o to, aby nič nepodráždilo ich oči, ktoré majú degu veľmi citlivé. Dajte si pozor na uhryznutie od degu, ranu treba dôkladne vydezinfikovať a vyhľadať lekára, pretože degu majú na zuboch baktérie a po uhryznutí by mohlo dôjsť k otrave krvi. K uhryznutiu však dochádza len zriedka.

Degu chovaní v zajatí môžu mať veľmi veľa mláďat a nesprávne párenie môže viesť k dedičným chorobám. Preto prv, než sa rozhodnete pre párenie a následný odchov mláďat, najprv si o tom dôsledne naštudujte všetky potrebné fakty.

Autor: Mgr. Alena Rendeková, fotografia: © bigstockphoto