Páv korunkatý pochádza z Indie a Srí Lanky, kde tieto vtáky žijú v otvorených listnatých lesoch, krovinách, trávnatých porastoch a v kultúrnej krajine. Druhový názov „korunkatý“ dostal podľa chocholca z pier na hlave, ktorý pripomína „korunku“. Samec páva korunkatého váži 4 – 6 kg a dorastá do veľkosti okolo 2 – 2,2 m, z čoho približne 1,5 m tvoria dlhé ozdobné perá – nadchvostové krovky. Tieto perá sa každoročne obnovujú, po strate starých dorastajú nové. Samica váži 2,8 – 4 kg a meria okolo 1 m. Samec je prevažne modro sfarbený a na dlhých perách má charakteristický vzor pripomínajúci oko („pávie oká“). Samica má prevažne hnedosivú farbu.

Pávy žijú väčšinou v skupinách tvorených jedným samcom a viacerými (väčšinou troma až piatimi) samicami, čo by malo byť zachované aj u chovaných vtákov. Pre chov pávov korunkatých sú ideálne veľké záhrady a parky, kde sa dajú chovať voľne, v poloprirodzenom prostredí. Pokiaľ si na záhradu či park zvyknú a budú ju považovať za svoje teritórium a pokiaľ im bude im poskytovať dostatok priestoru a potravy, tak by na dlhú dobu nemali utiecť či uletieť mimo domov. Pri voľnom chove hrozí pávom riziko od predátorov, ktoré možno čiastočne eliminovať oplotením pozemku, zabezpečením dostatočného počtu stromov a úkrytov. Je vhodné, ak pávy majú k dispozícii kryté miesto, kam sa môžu schovať aj pred nepriaznivým počasím. Možný je tiež chov pávov vo veľmi veľkých voliérach, odporúčaná veľkosť voliéry je minimálne 50 m². Aj pri voľnom chove odporúčame zaobstarať voliéru, kam pávy možno uzavrieť v jarnom období, keď sú rastliny pestované v záhradách najcitlivejšie a pávy by ich mohli veľmi ľahko poškodiť. Pávy (samice a mláďatá) je vhodné uzavrieť aj v čase odchovu mláďat, kedy sú vtáky zraniteľné a treba ich chrániť. Pávom je dobré vo voliérach poskytnúť bidlá umiestnené aspoň 2 – 3 m nad zemou, aby si samci nepoškodili dlhé perá.

Pávy sa živia semenami a inými časťami rastlín, rôznymi druhmi bezstavovcov, ale aj menšími stavovcami. V potrave potrebujú mať jednak zelenú zložku, ale aj živočíšne bielkoviny. Kŕmenie pávov je potrebné hlavne v zime, kedy ich treba prikrmovať zrninami a bežnými kŕmnymi zmesami pre bažantovité vtáky. V ostatným období počas roka sú pávy pri chove v záhradách a prakoch väčšinou schopné zaobstarať si dostatok potravy sami. Špeciálne kŕmenie je potrebné aj v období odchovu mláďat. Zdravotná starostlivosť o pávy spočíva hlavne v odčervovaní a pozor treba dávať aj na kokcidiózu a niektoré ďalšie ochorenia.

Páv je známy kvôli svojmu veľmi nápadnému toku, pri ktorom samec predvádza perá a často vydáva aj charakteristické volanie. Pri chove pávov treba počítať s tým, že pávy sa ozývajú naozaj hlasno. Samica páva znáša 3 – 8 vajec, z ktorých sa približne po 28 – 30 dňoch liahnu mláďatá. O potomstvo sa stará len samica. Znášky môžu byť pri voľnom chove ohrozené kunami, lasicami, líškami a pod. Pre mláďatá sú hrozbou aj dravé vtáky atď. Mláďatá sú počas prvých týždňov života navyše chúlostivé aj na prechladnutie a vlhko (pozor na rannú rosu). Preto je v období odchovu mláďat vhodné uzavrieť samicu a potomstvo do krytej voliéry. Počas prvých týždňov života je pávy potrebné prikrmovať vaječnou miešanicou alebo špeciálnymi potravinovými bielkovinovými zmesami a granulami, aby v potrave mali dostatok bielkovín. Samci dospievajú približne v treťom roku života, samice v druhom. Pávy sa dožívajú 15 – 20 rokov, takže pokiaľ sa pre ich chov rozhodnete, budú ozdobou vašej záhrady pomerne dlhú dobu.

Autor: Mgr. Alena Rendeková, fotografia: © bigstockphoto