Achatina je suchozemský slimák. Existuje ich viacero druhov, v článku sa zameriavame hlavne na druh achatina žravá (Achatina fulica), ktorý patrí medzi najčastejšie chované druhy. Tento druh je zároveň jedným z najmenej náročných. Pochádza z Afriky a v porovnaní so slimákmi, ktoré poznáme zo Slovenska z voľnej prírody, je omnoho väčší, môže dorásť až do veľkosti okolo 18 – 20 cm, v priemere okolo 12 cm. Dožíva sa 5 – 7  rokov.

Chov tohto slimáka je možný v sklenenom teráriu, dočasne aj v priehľadnom plastovom boxe, veľkosť terária závisí od počtu chovaných slimákov. Lepšie je chovať viacerých jedincov, nie len jedného. Ideálne je terárium vyhrievať na teplotu okolo 28 – 30 °C,  v noci stačí okolo 20 – 22 °C. Chov je však možný aj pri bežnej izbovej teplote (okolo 25 °C). Terárium by ste mali rosiť rozprašovačom kvôli udržaniu vlhkosti, ale s mierou, aby nevznikali plesne. Nezabúdajte, že v teráriu musí byť vždy dostatok čerstvého vzduchu, takže je potrebné zabezpečiť jeho vetranie. Terárium treba udržiavať čisté, každý deň odstráňte zvyšky potravy a výkaly, približne raz mesiac vymeňte substrát a terárium umyte čistou vodou. Vhodným substrátom na dno terária je kokosová drť (t.j. lignocel). Ako substrát neodporúčame používať lesnú hrabanku, v ktorej môžu byť prítomné parazity, baktérie atď. Substrát by mal byť vlhký, ale primerane, rozhodne nesmie byť mokrý. Vrstva substrátu by mala byť pomerne hlboká, aby sa v ňom slimáky mohli zahrabať. V teráriu by nemala chýbať veľká nádoba s čerstvou čistou vodou, v ktorej sa slimáky môžu kúpať. Do terária nepatria kamene, o ktoré by si slimáky mohli poškodiť ulitu.

V teráriu musí byť vždy k dispozícii zdroj vápnika, ktorý je nevyhnutný pre tvorbu dostatočne pevnej ulity slimákov. Najlepším zdrojom vápnika je sépiová kosť, z časti sa dá nahradiť prevarenými rozdrvenými vaječnými škrupinami. Ako krmivo je vhodná čerstvá zelenina, hlavne listová zelenina, napr. šalát. Kŕmiť by ste mali aj šalátovými uhorkami a podobnými druhmi zeleniny, z ktorých achatiny budú môcť získavať vodu. Pokiaľ takúto stravu zabezpečíte a budete v teráriu udržiavať vlhkosť, tak vodu na pitie nie je nutné podávať zvlášť. Achatiny ďalej môžu dostávať aj strúhanú mrkvu, reďkovku a pod. Zložkou potravy môže byť aj ovocie ako napr. jablko, melón, banán či mango. Pozor však na druhy zeleniny a ovocia, ktoré obsahujú väčšie množstvo kyseliny citrónovej alebo šťavelovej a preto zabraňujú vstrebávaniu vápnika – takže napr. citrusové plody a paradajky z jedálnička vyraďte. Listy rastlín nazbieraných vonku v prírode (napr. púpava, skorocel, tráva) by achatinám tiež chutili, ale môžu obsahovať moč a výkaly psov, baktérie a rôzne parazity, preto sa takejto potrave radšej vyhnite, resp. ju dôkladne umyte čistou vodou. Zelenina a ovocie nesmú byť postriekané chemickými prípravkami. Achatiny zjedia aj sucháre, chlieb, piškóty, varené cestoviny, ryžu a pod., ale na takúto potravu nie sú z voľnej prírody zvyknuté, nevedia ju dobre stráviť a kŕmenie takouto stravou u nich môže spôsobiť zdravotné problémy (upchatie čriev a pod.).

Ak majú achatiny nevhodné podmienky, zaviečkujú sa v ulite. V takom prípade je treba pokúsiť sa o zlepšenie životných podmienok, slimáky potom treba umyť vo vlažnej čistej vode a po pár minútach by z ulity mali opäť vyliezť. Nikdy ich neumývajte ničím iným okrem čistej vody. Pri manipulácii, obzvlášť pri vyberaní z terária, dávajte pozor, aby ste ich nevytrhli z ulity. Nechytajte ich za ulitu v mieste, kde dorastá a kde sú najnovšie a preto najmäkšie časti ulity (teda tesne pri otvore), lebo by ulita mohla prasknúť. Zdravotné problémy môžu súvisieť aj s napadnutím rôznymi druhmi parazitov.

Slimáky druhu achatina žravá sú hermafroditi, takže každému jedincovi sa v tele tvoria aj samičie pohlavné bunky (vajíčka) aj samčie pohlavné bunky (spermie). U tohto druhu však nedochádza k samooplodneniu, takže ak chcete odchovať potomstvo, musíte si zabezpečiť aspoň dvoch slimákov, ktorí si vymenia spermie. Oplodnené vajíčka kladú do substrátu a ďalej sa o ne nestarajú. Vajíčka je dobré preniesť do samostatnej nádoby vystlanej lignocelom a prekryť ich tenkou vrstvou tohto substrátu. Po niekoľkých týždňoch by sa mali vyliahnuť malé slimáky. V prvých dňoch života nepotrebujú kŕmiť, živia sa škrupinou vajíčka, z ktorého sa vyliahli, preto škrupinu neodstraňujte. Potom sa živia rovnakou potravou ako dospelé jedince, pričom je opäť veľmi dôležité nezabúdať poskytnúť im zdroj vápnika. Počet vajíčok sa pohybuje v stovkách, takže z vajíčok stačí ponechať len časť a z vyliahnutého potomstva len najzdatnejšie jedince. Slimáky nevypúšťajte do voľnej prírody. Vo viacerých krajinách, kam boli privezené a nezodpovednými chovateľmi vypustené do voľnej prírody, dokázali v prírode prežiť a premnožili sa do takej miery, že začali spôsobovať vážne ekonomické a ekologické problémy.

Autor: Mgr. Alena Rendeková, fotografia: © bigstockphoto

Avšak v niektorých prípadoch sa zo slimákov môžu stať nežiadúci obyvatelia akvária. Viacero druhov slimákov, predovšetkým malé druhy ako sú napr. kotúľky, sa do akvárií často dostane neúmyselne a najväčším problémom je, že tieto slimáky sa dokážu výrazne premnožiť. Začnú sa vymykať kontrole a vyslovene zamoria celé akvárium. Veľkému množstvu slimákov navyše potom už ako potrava prestanú stačiť len riasy a môžu začať okusovať a poškodzovať aj rastliny. Rozmnožovanie im uľahčuje fakt, že väčšina z nich patrí k hermafroditom. S problémom premnožených slimákov v akváriu sa preto stretáva mnoho akvaristov. Ako sa ich zbaviť? Existuje viacero možností.

Prvý spôsob je, že slimáky z akvária jednoducho mechanicky povyberáte. Vyberať slimáky po jednom je však pomerne pracné a časovo náročné. Pomôcť si môžete tak, že na dno akvária na noc ponoríte misku s potravou, napr. tenkými plátkami šalátu, očistenej mrkvy, alebo inej zeleniny. Slimáky totiž väčšinou žerú hlavne v noci, keď sú v akváriu vypnuté svetlá. Počas noci sa väčšie množstvo slimákov zhromaždí v miske s potravou, ráno stačí misku vybrať a vychytáte tak veľa slimákov v kratšej dobe. Môže sa však stať, že slimáky zožerú všetku potravu v miske a vylezú z nej skôr, než ju nestihnete vybrať. V akvaristických potrebách sa dajú zakúpiť špecializované pasce, ktoré fungujú na podobnom princípe ako obyčajná miska s potravou – slimáky do pasce naláka návnada vo vnútri, ale pasca má navyše aj vstupné obmedzenie, ktoré im zabráni dostať sa z nej von. Problém je, že aj keď ráno niekoľko desiatok slimákov vyzbierate, v niektorých prípadoch ich do večera v akváriu opäť rovnaký počet pribudne. Preto celý postup musíte opakovať každý deň a úplne všetkých slimákov sa touto metódou nezbavíte. Pomôže len pri ich redukcii a kontrole. Výhodou je, že tento spôsob je finančne nenáročný a slimáky zredukujete ekologicky nezávadne.

Ďalšou možnosťou je biologický boj – nasadenie prirodzených predátorov, ktoré sa nimi živia. Viaceré druhy rýb dokážu slimáka vykusnúť z ulity. Takéto ryby umožnia zregulovať množstvo slimákov, alebo ich dokonca aj úplne vyhubiť. Na slimákoch si pochutia rajovec dlhoplutvý (Macropodus opercularis), bojovnica pestrá (Betta splendens), alebo niektoré druhy mreniek (Botia), napr. mrenka nádherná (Botia macracantha). Požierajú ich aj guramy (Trichogaster) a skaláre (Pterophyllum), ale tieto ryby pojedajú hlavne zárodky slimákov.

Za jedného z najväčších predátorov pre slimáky v akváriu možno považovať štvorzubca (Tetraodon). Pri tomto druhu ryby však treba dať pozor, jednak je jej chov dosť náročný a navyše je to pomerne neznášanlivá kúsavá ryba nevhodná do väčšiny spoločenských akvárií. Štvorzubce je potrebné chovať samostatne, prípadne len vo veľkých akváriách, v ktorých je k dispozícii množstvo rôznych úkrytov, inak štvorzubec môže na ostatné ryby útočiť a okusovať im plutvy. Aj pre ostatné vyššie zmienené ryby platí, že prv, než ktorúkoľvek z nich umiestnite do akvária, treba zvážiť, či sa hodia k ostatným druhom, ktoré v akváriu chováte. Rajovec a bojovnica môžu byť napríklad mierne agresívne voči menším druhom rýb. Mrenka nie je vhodná pre akvaristov, ktorí chovajú krevetky a ozdobné druhy slimákov, keďže tieto živočíchy patria k jej potrave.

Prirodzeným nepriateľom pre premnožené malé slimáky ako sú kotúľky nemusia byť len ryby, ale aj niektoré druhy väčších ulitníkov, napr. slimáky Clea helena.

Poslednou možnosťou je bojovať so slimákmi pomocou rôznych chemických prípravkov určených na ich ničenie, napr. pomocou manganistanu draselného. Treba si však uvedomiť, že chemické prípravky síce zničia všetky slimáky, ale obsahujú meď, ktorá je nebezpečná aj pre ostatné živočíchy chované v akváriu. V malej koncentrácii ryby nezabije, ale môže vážne poškodiť ich zdravie. Neprospieva hlavne ich vnútornostiam, usádza sa im v pečeni, čím oslabuje ich organizmus, ryby sa stávajú náchylnejšie na ochorenia a dožívajú sa nižšieho veku. Chemické prípravky neškodia len živočíchom, ale zničia aj machy, paprade a niektoré ďalšie druhy rastlín. Použitie chemických prípravkov môže viesť k poškodeniu celej biologickej rovnováhy akvária. Tento spôsob ničenia slimákov neodporúčame, lepšie je zvoliť niektorú z prirodzených metód, ktoré sú ekologicky nezávadné.

Pri zbavovaní sa nežiadúcich slimákov je tiež dôležité uvedomiť si, ako sa slimáky do akvária mohli nechcene dostať, čo napomáha ich premnoženiu a zabrániť, aby sa takéto situácie opakovali. Dávajte pozor pri kúpe nových rastlín, slimáky sa do akvária môžu dostať spolu s nimi. Na rastlinách si treba všímať, či na nich nie sú prichytené jednak malé slimáčiky, alebo aj skupiny vajíčok. Nové rastliny pred ponorením do akvária prepláchnite. V niektorých prípadoch sa slimáky do akvária dostanú na rôznych druhoch iných ulitníkov. Pozor treba dávať aj na to, aby ste neprekrmovali živočíchy, ktoré v akváriu chováte. Pri prekrmovaní vzniká priveľké množstvo odpadu, čo vedie k nárastu populácie čističov – teda slimákov.

Autor: Mgr. Alena Rendeková, fotografia: © bigstockphoto