Voľným okom sú Eimérie neviditeľné, no problémom s nimi sa nevyhne takmer žiaden chov. Správnou starostlivosťou sa ich výskyt dá zredukovať.

Eimérie

Eimérie, drobné prvoky, sú celosvetovým problémom v chovoch hydiny. Aj napriek tomu, že vývoj chovu ide neustále dopredu, eimérie sa skvele prispôsobili boju proti chovateľským postupom. Jednak sa veľmi rýchlo rozmnožujú, sú nenáročné na životné podmienky, ale majú aj krátky životný cyklus. Pri správnom dodržiavaní všetkých zásad sa im na 100% nevyhnete, avšak môžete aspoň stlmiť prejavy ochorenia.

Ochorenie

Kokcídie alebo Eimérie sa po vniknutí do organizmu hydiny presúvajú do žalúdka a čriev. Tam sa snažia „ubytovať“ v stenách čriev, čím narúšajú schopnosť tráviť živiny. Zvieratá mávajú hnačky, strácajú priveľa vody a živín, sú slabé a pri silnej infekcii zomierajú. Niekedy je infekcia taká silná, že zvieratá uhynú za 1 až 2 dni od nakazenia.

Prevencia pred kokcidiózou

Aj tu existuje spôsob, ako vyhrať vojnu s týmto drobným parazitom. Vyžaduje si pravidelnosť a dôslednosť. Sliepkam sediacim na vajíčkach sa odporúča podávať probiotický prášok do vody alebo krmiva a prípravok Citroenzymix. Ten obsahuje látky, ktoré udržiavajú optimálnu funkciu trávenia a preventívne pôsobí proti kokcídiám. Najnáchylnejšie na nákazu sú mladé kurčatá vo veku 3 – 6 týždňov. Mladšie kuriatka neochorejú takmer vôbec, ich tráviaci trakt dokáže účinne bojovať proti kokcídiám.

Na trhu sú rôzne prípravky, ktoré sa používajú na prevenciu proti kokcídiám. Mnohé sa dajú kúpiť v chovateľských potrebách, iné silnejšie len u veterinára. Pokiaľ máte podozrenie na kokcidiózu, je na mieste použiť špeciálne lieky antikokcidiká. Pozor ale, nepoužívajte ich dlhodobo, kokcídie si potom totiž vytvoria rezistenciu na antikokcidiká a keď ochorenie najbližšie prepukne, už proti nim nebudú účinné žiadne lieky. Tiež existujú vakcíny proti kokcídiám.

Autor: MVDr. Eva Fiľarská, fotografia: © bigstockphoto

Táto farebne nezameniteľná a nápadná kačička pochádza z východnej Ázie. Vyskytuje sa v Japonsku, severnej Číne, Kórei a v Rusku. Je veľmi často zobrazovaná v orientálnom umení ako symbol manželskej vernosti. V Európe sa vo voľnej prírode vyskytuje vo Veľkej Británii, kde sa dostala únikom z domácich chovov. V súčastnosti ich tam žije okolo 1000 párov.Vo svojej pôvodnej domovine sú jej stavy značne zredukované, čo je následkom ničenia lesných biotopov ktoré obýva.

Samec má mimoriadne pestré sfarbenie. Nápadné sú najmä jeho zväčšené letky na krídlach, ktoré sú hnedočervené a pestrá hlava so zeleným chocholom. Samica je na rozdiel od samca nenápadne škoricovo-hnedo sfarbená, na bruchu pásikavá. Dorastá do dĺžky 41 – 49 cm a rozpätie krídel je 65 – 75 cm. Vo voľnej prírode, obývajú husto zalesnené oblasti v blízkosti plytkých jazier, močiarov a rybníkov. Hniezdia v dutinách stromov, v blízkosti vody. Samička znáša 8 – 15 vajíčok na ktorých sedí v dutine stromu asi 30 dní. Káčatká sú od prvého dňa veľmi pohyblivé a zdržiavajú sa so samicou pri vode. Tá sa o nich stará približne prvé dva mesiace.

Chov nie je náročný a zvládne ho aj začínajúci chovateľ. Je však potrebne zabezpečiť vodnú plochu o veľkosti min. 2 m2 s trávnatým výbehom 6 m2 na pár. Prístup k vode je dôležitý aj v zimných mesiacoch. Kačičky prezimujú v našich podmienkach bez problémov. Na hniezdenie je vhodne zabezpečiť drevenenú búdku s rozmerom podstavca 25 x 25 cm a výške 75 – 90 cm. Vstupný otvor má byť s priemerom 12 cm. K vstupnému otvoru je vhodné pripevniť rampu,ktorá stúpa od vodnej plochy pod uhlom 45 stupňov. Potrava je rovnaká ako pri všetkých okrasných kačkách, obilniny (najmä pšenica), špeciálne zmesky pre kačky, vodné rastliny, drobné vodné živočíchy (slimáky, hmyz).

Ak má niekto viac skúseností s chovom týchto nádherných vtákov, popíšte ich v komentároch pod článkom.

Fotografie: © BigStockPhoto.com