Pri zariaďovaní terária alebo vonkajšieho chovného výbehu musíme rešpektovať podmienky v ich pôvodnej domovine ktorou sú stepi v Ázii až po Čínu. Letá sú v týchto podmienkach horúce a suché a zimy dlhé a studené a týmto podmienkam je táto korytnačka tisíce rokov plne prispôsobená, preto ju nemôžeme chcieť preonačiť na iné podmienky. Tento druh zle znáša vlhkosť a daždivé počasie ktoré pre ne nie je prirodzené a za daždivých dní pri nízkom tlaku vzduchu tieto korytnačky celé dni prespia a väčšinou ani nevyliezajú z úkrytu za potravou.

Rastlinstvo je v mieste jej výskytu v Ázii chudobné, preto tvorí hlavnú zložku potravy tráva, buriny a suché byliny. Na toto je organizmus korytnačky prispôsobený a veľmi výživná strava jej spôsobuje rýchly rast a zdravotné komplikácie s tým spôsobené, preto ich kŕmime lúčnou zmesou a vonku natrhanými rastlinami – tráva, seno, ďatelina, púpava, skorocel a pri nezimujúcich zvieratách v zime čínska kapusta a granule pre suchozemské korytnačky (najlepšie z rastlín lisovaných za studena).

Kŕmenie ovocím a inou zeleninou ako je čínska kapusta, tvarohom, piškótami v mlieku a mäsom je absolútne nevhodné, má zlý pomer vápnika k fosforu a dochádza k odvápneniu kostí a panciera. Toto ochorenie sa volá rachitída, je to to isté ako osteoporóza u ľudí, je bolestivá, korytnačke mäkne pancier a v tomto štádiu je už veľmi ťažké ju zachrániť, zbytočné sú aj vápnikové injekcie. Žiaľ niektorí chovatelia ktorí neštudujú odbornú literatúru o korytnačkách, nepoznajú prvé varovné príznaky nevhodného kŕmenia – vystupujúce „pyramídky“ na pancieri a zdá sa, že je všetko v poriadku pokým korytnačke nezačne mäknúť pancier a potom už je neskoro na nápravu chovu. Toto je najdôležitejšia informácia ktorú si začínajúci chovatelia musia naštudovať – čím kŕmiť, čím nekŕmiť a prečo.

Korytnačky stepné je vhodné chovať vo vonkajšom výbehu pretože ich prirodzenosťou je hrabať. V prírode žijú v norách kvôli horúcemu slnku s dĺžkou aj niekoľko metrov. Vedia tiež výborne šplhať preto oplotenie výbehu nesmie byť zo štvorčekového plota – ten ľahko prelezú. Je vhodné mať vo výbehu rôzne možnosti na lezenie – prirodzené prekážky napr. konáre, skaly, preliezky. Výbeh by kvôli hrabaniu mal byť zabezpečený minimálne pol metra do hĺbky a musí mať korytnačka možnosť schovania sa – ideálna je búdka do ktorej nenaprší. Tento druh korytnačiek pije veľmi málo a veľmi zriedkavo, väčšinou vody sú schopné získať z potravy, napriek tomu miska vo výbehu nesmie chýbať.

Zvieratá sa prebúdzajú zo zimného spánku v marci až apríli keď teploty vystúpia nad 15 °C a do dvoch týždňov sa začínajú páriť. Samci sú v tomto období dosť agresívni a často zrania samicu či iného samca. Po úspešnom spárení sa so samicou táto nakladie 1 – 5 vajíčok do pôdy a starostlivo ich zahrabe. Keď ju neuvidíme znášať je malá pravdepodobnosť že znášku nájdeme. V horúcich letných mesiacoch korytnačky upadajú do letného spánku (estivácia) ktorý občas môže prejsť už do zimného spánku (hibernácia). Zimovanie je pre tento druh v našich podmienkach najväčším problémom, často korytnačka zimovanie neprežije.

Býva problém so zaspaním a budením sa počas zimovania v pivnici či chladničke aj so zamrznutím ak sa nezahrabe dostatočne hlboko. Po odzimovaní sa občas objaví problém s posthibernačnou anorexiou kedy treba korytnačke pomôcť „naštartovať“ organizmus aby začala opäť žrať. No ak sa nám tieto problémy v chove nevyskytnú tak je to nenáročný chovanec vhodný aj pre začiatočníka.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © Adobe Stock