Oravka

Oravka je slovenské národné plemeno kúr vyšľachtené na Orave. Toto plemeno vzniklo vďaka snahe o vyšľachtenie takého plemena kury domácej, ktoré by bolo lepšie prispôsobené klimatickým podmienkam severnejších horských a podhorských častí Slovenska a zároveň malo dobré úžitkové vlastnosti. So šľachtením tohto plemena začal Ing. V. Babuškin v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, východzím materiálom boli kury z oblasti severnej Oravy. Počas nasledujúcich rokov bolo plemeno došľachtené vďaka drobnochovateľom, členom Klubu chovateľov oraviek a spolupráci s výskumným ústavom hydinárstva.

Oravka je plemeno s kombinovanou úžitkovosťou na znášanie vajec aj na produkciu mäsa, vhodné hlavne na drobnochovy v severnejších a vyššie položených oblastiach. Plemeno sa vyznačuje otužilosťou, neomŕzavým ružicovým hrebeňom a pevným hustým operením a dobrou zimnou znáškou. Chová sa aj zdrobnená forma. Kohút oravky váži 2,7 – 3,3 kg, sliepka 2 – 2,7 kg, u zdrobnenej formy oravky kohút váži približne 1 kg, sliepka 0,9 kg. Priemerná ročná znáška oravky je okolo 180 vajec, hmotnosť vajca je približne 56 g, u zdrobnenej oravky je to okolo 140 vajec ročne a hmotnosť vajca je približne 40 g. Oravka je plemeno s vodorovným držaním tela, sfarbenie peria je žltohnedé alebo biele, šľachtia sa aj farebné rázy čierna a pásikavá a ďalšie.

Pomer počtu chovaných kohútov a sliepok by mal byť minimálne 1:7. Kurám treba poskytnúť výbeh a úkryt pred slnkom, dažďom a prípadnými predátormi. Kurín by mal byť dobre, ale bezprievanovo vetraný. V kuríne by kury mali mať možnosť hrabať, odpočívať, hradovať, znášať vajcia, prípadne aj hniezdiť a odchovávať potomstvo.

Kury je treba kŕmiť a napájať, hlavne pri chove s obmedzenou možnosťou výbehu. Ako výživa je vhodná kŕmna zmes s vyváženým pomerom makro- a mikroživín. Kŕmiť možno obilninami (pšenica, jačmeň, ovos a pod.), slnečnicou, repkou, ďatelinou atď. Netreba zabúdať na minerály (vápenec) a vitamíny a čistú vodu na pitie.

Malé kuriatka prvých 24 hodín žijú zo svojho žĺtkového vaku a teda neprijímajú potravu. Kuriatka krátko po vyliahnutí opúšťajú hniezdo, ale napriek tomu nasledujúcich niekoľko týždňov potrebujú matku, ktorá ich učí životu a ukrýva v prípade nebezpečenstva.

Pri žltohnedých oravkách sa z chovu vyraďujú jedince s prímesou červenej alebo čiernej farby, pri bielych oravkách farba peria musí byť čisto biela. Ak chcete dosiahnuť čisto biele sfarbenie, počas slnečných dní treba kury chovať v zakrytom priestore a obmedziť krmivo s obsahom kukurice a krmivo s obsahom farbív.

Slovenská biela hus

Chov husí má na Slovensku dlhovekú tradíciu. So šľachtením krajového rázu slovenských husí sa začalo štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia v Nitre a okolí s cieľom vyšľachtiť hus s vyššou hmotnosťou, lepšou znáškou a lepšou kvalitou peria. Práve v okolí Nitry bolo vyšľachtené slovenské národné plemeno husí slovenská biela hus. Základom boli krajové populácie husí z okolia Nitry a Podunajska, krížené s maďarskými husami, emdenskými husami nemeckého typu a pomoranskými husami. O šľachtenie tohto plemena sa pričinili pán J. Godál, členovia Slovenského klubu chovateľov a Klubu chovateľov vodnej hydiny.

Slovenská biela hus je stredne ťažké plemeno (samec váži približne 7 kg, samica 6 kg), pevnej konštitúcie, s mierne šikmým držaním tela. Sfarbenie peria je čisto biele, perie je veľmi kvalitné. Znáška je 14 – 18 vajec. Je to dlhoveké plemeno, dožíva sa priemerne 12 rokov, v niektorých prípadoch sa však môže dožiť aj viac ako 20 rokov.

Plemeno je chované u drobnochovateľov hlavne na produkciu kvalitného mäsa, pečene, masti, ale aj na produkciu kvalitného páperového peria. Pozitívum tohto plemena je hlavne nenáročnosť jeho chovu, ako aj dobré zužitkovanie pastvy, otužilosť a zachovaný pud kvokavosti – hus sama vysedí a odvodí potomstvo. Keďže bola vyšľachtená v našej krajine, slovenská biela hus je dobre prispôsobená na podmienky chovu na Slovensku. Je nenáročná na výživu, stačí jej hlavne pastva, doplnená kŕmnymi zmesami, jačmeňom, ovsom a pod. Bez možnosti pastvy potrebuje každodenný prísun nasekaného zeleného krmiva. Na vlákninu v podobe nasekaného sena alebo zeleniny (napr. mrkvy) netreba zabúdať hlavne počas zimných mesiacov. Počas celého roka je potrebné poskytnúť grit (štrk) a samozrejme vodu na pitie z napájadla.

V domácich chovoch sa odporúča chovať jedného samca na jednu až päť samíc. Je potrebné, aby husi mali prístup k vode na kúpanie. Pokiaľ sa husi majú možnosť dostať k pestovaným rastlinám, treba tieto rastliny zabezpečiť proti ohrýzaniu. Husi treba chrániť pred predátormi. Ako príbytok sú vhodné bezprievanovo vetrané drevené priestory s roštovou podlahou, pod ktorou je tzv. trúsnik a vrstva suchej slamy.

Pokiaľ počítate s odchovom potomstva, treba v priestoroch vytvoriť hniezda a zabezpečiť, aby sediace husi nevideli jedna na druhú. V období znášky treba podávať vápnik potrebný na tvorbu vajcovej škrupiny, napr. vo forme rozdrvených vajcových škrupín či vápenca a minerálov. Pri odchove mláďat je potrebné dávať pozor, aby nemali mokrú podstieľku a neboli umiestnené v prievane. Na podstielanie je dobrá slama alebo piesok. Pri umelom odchove treba mláďatá udržiavať v teple (asi 28 – 32 °C). V prvom týždni života treba podávať zmes pre húsatá, neskôr obilný a kukuričný šrot, ovsené vločky, namočený chlieb, varené zemiaky, mrkvu, nasekanú žihľavu, lucernu či ďatelinu a minerálne a vitamínové doplnky. Mladé husi sa môžu pásť na porastoch zložených hlavne z nízkych mäkkých tráv (lipnica, psinček), ďatelín a nátržníka husieho. Na prikrmovanie je vhodná zmes obilnín, zrnín, kukurice, ovsa, jačmeňa a vitamínov.

Napriek spomínaným kladným vlastnostiam tohto plemena sa v súčasnosti na Slovensku chová len malý počet týchto husí (približne 200 jedincov) a slovenská biela hus je ohrozeným plemenom, preto je každý chovateľ pre zachovanie tohto národného plemena veľmi užitočný.

Suchovská hus

Schovská hus je slovenské národné plemeno husí vyšľachtené v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Plemeno bolo vyšľachtené z populácii husí domácich chovaných v okolí obce Suchá nad Parnou (okres Trnava), s prikrížením tulúzskej husi, landeskej husi a pomoranskej husi.

Je to plemeno kompaktného, pevne stavaného, skoro vodorovne držaného tela. Hmotnosť samca je 6,5 – 7,5 kg, samica váži 5,5 – 6,5 kg. Sfarbenie peria je bledé, žlto-hnedo-sivé. Znáška je 14 – 16 vajec.

Suchovská hus je nenáročná na chov, je to hus pastevného typu, sedavá a má dobre zachovaný pud kvokavosti. Podmienky chovu sú podobné ako u slovenskej bielej husi, je potrebné zabezpečiť hlavne možnosť pastvy, prístup k vodnej ploche, kde sa husi môžu kúpať a vhodné priestory na odpočinok.

Podobne ako u slovenskej bielej husi, aj v prípade suchovskej husi sa na Slovensku chová len malý počet jedincov a plemeno je považované za ohrozené.

Autor: Mgr. Alena Rendeková, ilustračná fotografia: ©bigstockphoto