Poznáte naše národné plemená hydiny?

Vedeli ste, že na Slovensku boli vyšľachtené mnohé národné plemená domácej hydiny? Oravka, slovenská biela hus či suchovská hus – všetky tieto plemená sú výnimočné práve tým, že vznikli na Slovensku.

Oravka

Oravka je slovenské národné plemeno kúr vyšľachtené na Orave. Toto plemeno vzniklo vďaka snahe o vyšľachtenie takého plemena kury domácej, ktoré by bolo lepšie prispôsobené klimatickým podmienkam severnejších horských a podhorských častí Slovenska a zároveň malo dobré úžitkové vlastnosti. So šľachtením tohto plemena začal Ing. V. Babuškin v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, východzím materiálom boli kury z oblasti severnej Oravy. Počas nasledujúcich rokov bolo plemeno došľachtené vďaka drobnochovateľom, členom Klubu chovateľov oraviek a spolupráci s výskumným ústavom hydinárstva.

Oravka je plemeno s kombinovanou úžitkovosťou na znášanie vajec aj na produkciu mäsa, vhodné hlavne na drobnochovy v severnejších a vyššie položených oblastiach. Plemeno sa vyznačuje otužilosťou, neomŕzavým ružicovým hrebeňom a pevným hustým operením a dobrou zimnou znáškou. Chová sa aj zdrobnená forma. Kohút oravky váži 2,7 – 3,3 kg, sliepka 2 – 2,7 kg, u zdrobnenej formy oravky kohút váži približne 1 kg, sliepka 0,9 kg. Priemerná ročná znáška oravky je okolo 180 vajec, hmotnosť vajca je približne 56 g, u zdrobnenej oravky je to okolo 140 vajec ročne a hmotnosť vajca je približne 40 g. Oravka je plemeno s vodorovným držaním tela, sfarbenie peria je žltohnedé alebo biele, šľachtia sa aj farebné rázy čierna a pásikavá a ďalšie.

Pomer počtu chovaných kohútov a sliepok by mal byť minimálne 1:7. Kurám treba poskytnúť výbeh a úkryt pred slnkom, dažďom a prípadnými predátormi. Kurín by mal byť dobre, ale bezprievanovo vetraný. V kuríne by kury mali mať možnosť hrabať, odpočívať, hradovať, znášať vajcia, prípadne aj hniezdiť a odchovávať potomstvo.

Kury je treba kŕmiť a napájať, hlavne pri chove s obmedzenou možnosťou výbehu. Ako výživa je vhodná kŕmna zmes s vyváženým pomerom makro- a mikroživín. Kŕmiť možno obilninami (pšenica, jačmeň, ovos a pod.), slnečnicou, repkou, ďatelinou atď. Netreba zabúdať na minerály (vápenec) a vitamíny a čistú vodu na pitie.

Malé kuriatka prvých 24 hodín žijú zo svojho žĺtkového vaku a teda neprijímajú potravu. Kuriatka krátko po vyliahnutí opúšťajú hniezdo, ale napriek tomu nasledujúcich niekoľko týždňov potrebujú matku, ktorá ich učí životu a ukrýva v prípade nebezpečenstva.

Pri žltohnedých oravkách sa z chovu vyraďujú jedince s prímesou červenej alebo čiernej farby, pri bielych oravkách farba peria musí byť čisto biela. Ak chcete dosiahnuť čisto biele sfarbenie, počas slnečných dní treba kury chovať v zakrytom priestore a obmedziť krmivo s obsahom kukurice a krmivo s obsahom farbív.

Slovenská biela hus

Chov husí má na Slovensku dlhovekú tradíciu. So šľachtením krajového rázu slovenských husí sa začalo štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia v Nitre a okolí s cieľom vyšľachtiť hus s vyššou hmotnosťou, lepšou znáškou a lepšou kvalitou peria. Práve v okolí Nitry bolo vyšľachtené slovenské národné plemeno husí slovenská biela hus. Základom boli krajové populácie husí z okolia Nitry a Podunajska, krížené s maďarskými husami, emdenskými husami nemeckého typu a pomoranskými husami. O šľachtenie tohto plemena sa pričinili pán J. Godál, členovia Slovenského klubu chovateľov a Klubu chovateľov vodnej hydiny.

Slovenská biela hus je stredne ťažké plemeno (samec váži približne 7 kg, samica 6 kg), pevnej konštitúcie, s mierne šikmým držaním tela. Sfarbenie peria je čisto biele, perie je veľmi kvalitné. Znáška je 14 – 18 vajec. Je to dlhoveké plemeno, dožíva sa priemerne 12 rokov, v niektorých prípadoch sa však môže dožiť aj viac ako 20 rokov.

Plemeno je chované u drobnochovateľov hlavne na produkciu kvalitného mäsa, pečene, masti, ale aj na produkciu kvalitného páperového peria. Pozitívum tohto plemena je hlavne nenáročnosť jeho chovu, ako aj dobré zužitkovanie pastvy, otužilosť a zachovaný pud kvokavosti – hus sama vysedí a odvodí potomstvo. Keďže bola vyšľachtená v našej krajine, slovenská biela hus je dobre prispôsobená na podmienky chovu na Slovensku. Je nenáročná na výživu, stačí jej hlavne pastva, doplnená kŕmnymi zmesami, jačmeňom, ovsom a pod. Bez možnosti pastvy potrebuje každodenný prísun nasekaného zeleného krmiva. Na vlákninu v podobe nasekaného sena alebo zeleniny (napr. mrkvy) netreba zabúdať hlavne počas zimných mesiacov. Počas celého roka je potrebné poskytnúť grit (štrk) a samozrejme vodu na pitie z napájadla.

V domácich chovoch sa odporúča chovať jedného samca na jednu až päť samíc. Je potrebné, aby husi mali prístup k vode na kúpanie. Pokiaľ sa husi majú možnosť dostať k pestovaným rastlinám, treba tieto rastliny zabezpečiť proti ohrýzaniu. Husi treba chrániť pred predátormi. Ako príbytok sú vhodné bezprievanovo vetrané drevené priestory s roštovou podlahou, pod ktorou je tzv. trúsnik a vrstva suchej slamy.

Pokiaľ počítate s odchovom potomstva, treba v priestoroch vytvoriť hniezda a zabezpečiť, aby sediace husi nevideli jedna na druhú. V období znášky treba podávať vápnik potrebný na tvorbu vajcovej škrupiny, napr. vo forme rozdrvených vajcových škrupín či vápenca a minerálov. Pri odchove mláďat je potrebné dávať pozor, aby nemali mokrú podstieľku a neboli umiestnené v prievane. Na podstielanie je dobrá slama alebo piesok. Pri umelom odchove treba mláďatá udržiavať v teple (asi 28 – 32 °C). V prvom týždni života treba podávať zmes pre húsatá, neskôr obilný a kukuričný šrot, ovsené vločky, namočený chlieb, varené zemiaky, mrkvu, nasekanú žihľavu, lucernu či ďatelinu a minerálne a vitamínové doplnky. Mladé husi sa môžu pásť na porastoch zložených hlavne z nízkych mäkkých tráv (lipnica, psinček), ďatelín a nátržníka husieho. Na prikrmovanie je vhodná zmes obilnín, zrnín, kukurice, ovsa, jačmeňa a vitamínov.

Napriek spomínaným kladným vlastnostiam tohto plemena sa v súčasnosti na Slovensku chová len malý počet týchto husí (približne 200 jedincov) a slovenská biela hus je ohrozeným plemenom, preto je každý chovateľ pre zachovanie tohto národného plemena veľmi užitočný.

Suchovská hus

Schovská hus je slovenské národné plemeno husí vyšľachtené v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Plemeno bolo vyšľachtené z populácii husí domácich chovaných v okolí obce Suchá nad Parnou (okres Trnava), s prikrížením tulúzskej husi, landeskej husi a pomoranskej husi.

Je to plemeno kompaktného, pevne stavaného, skoro vodorovne držaného tela. Hmotnosť samca je 6,5 – 7,5 kg, samica váži 5,5 – 6,5 kg. Sfarbenie peria je bledé, žlto-hnedo-sivé. Znáška je 14 – 16 vajec.

Suchovská hus je nenáročná na chov, je to hus pastevného typu, sedavá a má dobre zachovaný pud kvokavosti. Podmienky chovu sú podobné ako u slovenskej bielej husi, je potrebné zabezpečiť hlavne možnosť pastvy, prístup k vodnej ploche, kde sa husi môžu kúpať a vhodné priestory na odpočinok.

Podobne ako u slovenskej bielej husi, aj v prípade suchovskej husi sa na Slovensku chová len malý počet jedincov a plemeno je považované za ohrozené.

Autor: Mgr. Alena Rendeková, ilustračná fotografia: ©bigstockphoto

Ohodnotiť článok
[Spolu: 9 Priemer: 5]

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tento web používa súbory cookie na poskytovanie služieb, prispôsobenie reklám a analýzu prenosov. Informácie o tom, ako používate tento web, sa zdieľajú s Googlom. Používaním tohto webu vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookie. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close