Hrdlička chichotavá – od prírodnej krásy po vyšľachtené mutácie
Hrdlička chichotavá je jedným z najrozšírenejších druhov hrdličiek v zajatí. Tento vták sa vyznačuje nielen svojou mierumilovnou povahou, ale aj schopnosťou prispôsobiť sa rôznym podmienkam chovu. Okrem tradičného sfarbenia existuje v mnohých farebných variáciách a s rôznymi typmi operenia, čo z nej robí obľúbeného chovanca nielen pre začiatočníkov, ale aj skúsených chovateľov.
Pestrosť sfarbenia a mutácií
Pôvodná forma hrdličky chichotavej má charakteristické škoricovo-žlté operenie s výrazným čiernym pásikom na záhlaví, lemovaným bielou farbou. Šľachtením a mutáciami však vznikli rôzne farebné varianty – od čisto bielych jedincov cez svetlé modrasté, červené modrastoprsé, až po jedince s fŕkanou kresbou. Objavili sa aj vtáky s hodvábnym perím a v poslednej dobe dokonca aj chochlíkaté formy.
Táto rozmanitosť je dôsledkom špecializovaného šľachtenia, ktoré sa sústreďuje na zdokonaľovanie farieb a kresieb. Kým v bežných chovoch dochádza k náhodnému páreniu, v špecializovaných chovateľských staniciach je výber rodičov presne plánovaný, aby sa dosiahli čo najlepšie výsledky. Takéto jedince sú vysoko cenené a ich cena sa môže vyšplhať pomerne vysoko.
Prírodný výskyt a domestikácia
Hrdlička chichotavá má svoj pôvod v Afrike a na Arabskom polostrove. Poznáme dva hlavné poddruhy – Streptopelia roseogrisea roseogrisea, ktorý sa vyskytuje v severovýchodnej Afrike, a Streptopelia roseogrisea arabica, ktorý obýva oblasti Eritrey, severného Somálska a Arabského polostrova.
Domestikovaná forma tejto hrdličky sa už po stáročia chová v zajatí. Vďaka svojej prispôsobivosti je ideálnym vtákom aj do klietkového chovu. Napriek tomu však dosahuje najkrajšie, najlesklejšie operenie v priestranných voliérach, kde má dostatok miesta na prelet a pravidelný prístup k vode na kúpanie.
Rozmnožovanie a starostlivosť o mláďatá
Tieto vtáky sú veľmi plodné – za rok dokážu vyviesť päť až šesť hniezd. Prvé zahniezdenie môže nastať už vo veku šiestich mesiacov, čo z nich robí ideálne druhy pre chovateľov, ktorí sa venujú šľachteniu nových farebných mutácií.
Na hniezdenie sa im odporúča poskytnúť vhodnú podložku – môže to byť malá drevená debnička, pletený košíček alebo aj väčšie čajové sitko. Ako výstelka sa používa jemné seno alebo krátka slama. Samica znáša dve biele vajíčka, na ktorých sa pri sedení strieda so samcom. Inkubačná doba trvá približne 14 až 15 dní, pričom mláďatá rastú veľmi rýchlo a hniezdo opúšťajú už po dvoch týždňoch.
Zaujímavosťou je, že mláďatá sa rodia bez charakteristického čierneho pásika na záhlaví, ktorý sa u nich objaví až po prvom pŕchnutí vo veku približne 8 až 10 týždňov. V tomto období sa tiež odporúča mláďatá krúžkovať s vnútorným priemerom 6 mm.
Kŕmenie a výživa
Základom potravy hrdličiek sú rôzne druhy semien, medzi ktoré patrí proso, lesknica, slnečnica, pšenica, kukurica, repka, mak či konopné semeno. Počas kŕmenia mláďat je vhodné pridávať do stravy aj vajcovú miešanku, ktorá podporuje správny vývoj.
Okrem bežného krmiva by v strave nemal chýbať minerálny grit a sépiová kosť, ktoré sú dôležité pre zdravý rast kostí a peria. Výborným doplnkom je tiež špeciálna zmes Kolumbin, ktorá obsahuje potrebné minerálne látky. Samozrejmosťou je neustály prístup k čistej pitnej vode.
Charakteristický hlasový prejav
Jedným z hlavných dôvodov, prečo si ľudia obľúbili chov hrdličiek chichotavých, je ich príjemný hlasový prejav. Ich spev pripomína opakujúce sa „cukr-rúú“, zakončené jemným chichotaním. Tento zvuk je nezameniteľný a odlišuje sa od spevu príbuznej hrdličky záhradnej (Streptopelia decaocto), ktorej hlasový prejav znie ako opakované „chudý si – chudý si – chudý si“.
Vďaka svojej krotkej povahe sa hrdličky chichotavé často využívajú aj na vystúpeniach kúzelníkov, kde sa objavujú z klobúkov či rukávov, pričom po vystúpení poslušne čakajú na svojich majiteľov.
Dlhovekosť a využitie v chovateľstve
Hrdličky chichotavé sa dožívajú pomerne vysokého veku – niektoré jedince žijú až 15 či 20 rokov. Dokonca aj vo veku 15 rokov môžu byť stále plodné, čo je medzi vtákmi pomerne výnimočné.
Okrem estetického a zvukového pôžitku majú tieto vtáky aj praktické využitie v chovateľstve. Vďaka ich spoľahlivosti v hniezdení sa často používajú ako pestúnky pre vzácnejšie druhy hrdličiek či holúbkov, ktoré majú problém s výchovou vlastných mláďat. V takom prípade je dôležité, aby si osvojili správne stravovacie návyky, ktoré zabezpečia optimálny vývin mláďat iných druhov.
Hrdlička chichotavá je ideálnym vtákom pre chovateľov všetkých úrovní – od začiatočníkov po profesionálov. Je nenáročná, priateľská, krásne sfarbená a jej jemné hrkútanie vytvára príjemnú atmosféru. Je nielen obľúbeným domácim miláčikom, ale aj zaujímavým výstavným vtákom, ktorého krása a šarm nikdy nevyjdú z módy.
Fotografia: © bigstockphoto