Pakobylky (Phasmida) a ich chov

Spolu s listovkami patria pakobylky k tým najbizarnejším obyvateľom insektárií. Ako nám už napovedá samotný názov tohto zaujímavého radu, phasmida znamená zvláštny a neobyčajný. Tieto nezvyčajné živočíchy upútali pozornosť chovateľov po celom svete dokonalým spôsobom maskovania pred okolím, ale i dostupnosťou na teráriových burzách a nenáročnosťou chovu.

V súčasnosti je známych viac ako  2500 druhov pakobyliek, no odhaduje sa, že ich žije až okolo 4000. Ich domovom sú tropické a subtropické oblasti, vyskytujú sa v Ázii, Južnej Amerike, ale i Afrike a poznáme aj druhy žijúce na juhu Európy. Niektoré druhy pakobyliek dorastajú až do dĺžky 35 centimetrov, čím si vďaka svojej neprekonateľnej dĺžke získali v tejto kategórii vo svete hmyzu prvenstvo. Ide väčšinou o nočné živočíchy, cez deň v stave strnulosti odpočívajú na konárikoch kríkov kde im bezpečie zaručuje ochranné maskovanie a v noci si hľadajú potravu.

Živia sa listami, ak nájdu ten vhodný, väčšinou sa od neho nepohnú až kým ho celý nezožerú. V zajatí pakobylky kŕmime listami ostružín, malín, ruží, vtáčieho zobu, sliviek alebo vždyzeleného brečtanu, ktorý nájdeme aj v zime. Pri chove pakobyliek je dôležité zabezpečiť vždy dostatok čerstvej potravy. Hoci sú bylinožravé, pri jej nedostatku sa môže prejaviť kanibalizmus, navzájom sa napádať a ohrýzať si končatiny. Pakobylky nie sú náročné na teplotu, postačuje im izbová, pohybujúca sa na 20° C, avšak znesú aj nižšiu, pri poklese pod 15° C sa ich vývin predlžuje. Nesmieme zabudnúť ani na pravidelné rosenie rastlín, pretože pakobylky potrebujú väčšiu vlhkosť vzduchu ako je v bytových domoch. Nie je vhodné umiestňovať insektárium na priame slnko, pri teplote 40° C jeho obyvatelia hynú. Vlhkosť v insektáriu má často priamy vplyv na úspešnosť zvliekania.

Pakobylky sa veľmi rýchlo a ľahko rozmnožujú, urobia tak radosť aj začínajúcemu, menej skúsenému chovateľovi. Nie je nutné zaobstarať si chovný pár, pakobylky sa rozmnožujú partenogeneticky – z neoplodnených samičích vajíčok sa po čase vyliahnu opäť samičky. Počas svojho života ich samička vypustí na dno insektária približne 300 až 400, v závislosti od druhu. Vyhovuje im insektárium, ktorého výška je približne 2x väčšia, než dĺžka. V nádobe s objemom 1 liter ich môžme chovať až 5 – 8.

Fotografie: © BigStockPhoto.com