Perlička bodkovaná – hydina na mäso i vajcia

Perlička bodkovaná (Numida meleagris) pochádza z Afriky. Domestifikovaná perlička bodkovaná sa chová ako hydina takmer po celom svete. S chovom perličiek sa môžeme stretnúť hlavne na farmách alebo ako so zaujímavosťou u drobnochovateľov v prídomových chovoch hydiny. Perličky sú chované na mäso a kvôli vajciam, ktoré sú trvanlivé a majú vyšší obsah karoténov, niektorých vitamínov a minerálov než vajcia kury domácej. Perličky sú užitočné tiež preto, že sa okrem iného živia aj škodlivým hmyzom. Môžeme sa stretnúť aj s chovom perličiek ako okrasných vtákov.

Farba peria perličky bodkovanej je tmavá s bielym bodkovaním, podľa čoho tento vták dostal svoje pomenovanie. Hlava je sfarbená bledomodro. Typickým znakom sú aj laloky pod zobákom a rohovinový výrastok na vrchnej časti hlavy. Perličky bodkované sú spomedzi chovanej domácej hydiny najmenej domestifikované vtáky, zachovali si napr. pomerne živočíšnu hašterivú povahu. Perličky sú hlučné, majú výrazný zvukový prejav, čo môže na jednej strane pôsobiť rušivo, ale nakoľko sú to plaché, ostražité vtáky, ich reakcia na dravce alebo neznáme osoby môže byť užitočná ako varovný signál aj pre ostatné chované zvieratá.

Vo voľnej prírode žijú perličky v skupinách tvorených minimálne pätnástimi resp. dvadsiatimi jedincami, ale môžu byť aj oveľa väčšie, tvorené až tisíckami jedincov. Perličky žijú v trávnatých porastoch a krovinách. Možno ich chovať voľne, vo výbehoch a kurínoch, alebo vo veľkých voliérach. Treba zabezpečiť, aby mali dostatok priestoru a poskytnúť im množstvo úkrytov (nízkych kríkov a pod.). Technika chovu perličiek bodkovaných je podobná ako u kúr domácich.

Perličky sa živia semenami, plodmi a ďalšími časťami rastlín, ale aj hmyzom a inými bezstavovcami. Chované perličky sa prikrmujú štandardným krmivom pre bažanty a hydinu (obilninami, zeleným krmivom a pod.). Netreba zabúdať na potravu živočíšneho pôvodu. Pokiaľ perličky nemajú dostatok takejto potravy, môžu si navzájom začať ubližovať.

Perličky bodkované sú vo voľnej prírode monogamné, resp. bigamné vtáky. V období rozmnožovania sa veľké skupiny dočasne rozpadajú a utvárajú sa páry. Samica vo voľnej prírode znáša okolo 5 – 10 vajec v období párenia. Zdomácnené jedince dokážu zniesť aj vyše 100 vajec ročne, v období od začiatku jari (apríla), počas leta a do jesene (približne do septembra, resp. októbra).

Perličky hniezdia väčšinou na zemi v trávnatých porastoch alebo v kríkoch. Znášky zvyknú ukrývať. Na vajciach sedí samica približne 25 dní, po vyliahnutí mláďat počas prvých týždňov so starostlivosťou o potomstvo pomáha aj samec. Pri chove vo voliérach samica niekedy odmieta na vajciach sedieť a ak počítate s odchovom potomstva, znášku je v niektorých prípadoch potrebné dať vysedieť inej hydine.

Mláďatá perličky sú citlivé na chlad, preto je ideálne, ak sa liahnu počas teplejších mesiacov a počas prvých dní života sú umiestnené v krytej voliére alebo vo vnútorných priestoroch, pričom teplota nesmie klesnúť pod 20 °C. Mláďatám je vhodné podávať vajíčkovú miešanicu a zelené krmivo. Mláďatá perličky sa osamostatňujú približne po dosiahnutí dvoch mesiacov života.

Autor: Mgr. Alena Rendeková, fotografia: © bigstockphoto