Ako vzniká zubný kameň u psov?

Zubný kameň vzniká ako dôsledok usadzovania baktérií, zvyškov potravy, slín a odumretých buniek na povrchu zubov. Tento povlak, známy ako plak, sa časom mineralizuje a stvrdne. Špeciálne riziko predstavuje pre psy s kratším ňufákom, ktoré majú zuby tesne pri sebe alebo mierne deformované, čo uľahčuje tvorbu plaku. Postupne sa na zuboch hromadia minerály, najmä fosforečnan vápenatý, a zubný povlak sa premieňa na tvrdý zubný kameň. Ak sa nelieči, môže spôsobiť zápal ďasien (gingivitídu) a dokonca viesť k parodontóze, ktorá môže vyústiť do straty zubov.

Príznaky zubného kameňa u psov

Zubný kameň sa prejavuje ako tvrdá, sivohnedá usadenina v oblasti, kde zub prichádza do kontaktu s ďasnami. Môže sa nachádzať aj pod ďasnami, najčastejšie na rezákoch a špičiakoch. Medzi hlavne príznaky patrí:

• nepríjemný zápach z úst,
• krvácanie ďasien,
• zažltnuté alebo hnedasté zafarbenie zubov,
• strata chuti do jedla alebo ťažkosti pri prežúvaní.

Ako sa diagnostikuje zubný kameň?

Veterinárna prehliadka je nevyhnutná na posúdenie rozsahu problému. Keďže zubný kameň sa neobjavuje len na vonkajšej strane zubov, ale často aj na vnútorných plochách a medzi zubami, kompletná diagnostika si môže vyžadovať aj röntgenové vyšetrenie.

Ako sa odstraňuje zubný kameň u psov?

Ak sa zubný kameň už vytvoril, jeho odstránenie by mal vykonať veterinár. Najefektívnejšou metódou je ultrazvukové čistenie pod narkózou, po ktorom nasleduje leštenie zubov. Tento postup zabezpečí hladký povrch zubov, čo znižuje riziko opätovného usadzovania plaku. Ak sú zuby v pokročilom štádiu poškodenia, môže byť potrebná ich extrakcia.

Prevencia: ako zabrániť tvorbe zubného kameňa?

Najlepšou ochranou pred tvorbou zubného kameňa je pravidelná starostlivosť o chrup. Odporúča sa:

• pravidelné čistenie zubov – používanie špeciálnej zubnej kefky a pasty pre psov.
• kefky na prsty alebo ultrazvukové kefky – efektívne pomáhajú odstrániť zubný povlak.
• dentálne maškrty – pomáhajú mechanicky odstraňovať povlak.
• pravidelné veterinárne prehliadky – kontrola chrupu a preventívne opatrenia.

Zdravé zuby sú kľúčové pre celkovú pohodu psa. Pravidelnou starostlivosťou sa dá predísť bolestivým komplikáciám a zlepšiť kvalitu života domáceho miláčika.

Fotografia: © bigstockphoto

Najčastejšie príčiny svrbenia u psov

Svrbenie môže byť vyvolané rôznymi faktormi. Veterinári ich zvyčajne delia do dvoch skupín:

• primárne príčiny – svrbenie je prvotným príznakom, kožné zmeny sa objavujú až neskôr.
• sekundárne príčiny – najskôr sa mení vzhľad kože a srsti, svrbenie prichádza ako následok.

Parazity: Blchy a roztoče ako hlavní vinníci

Jednou z najbežnejších príčin sú parazity napádajúce kožu a srsť psa. Medzi najčastejších pôvodcov patrí:

• dravé roztoče (Cheyletiella) – spôsobujú silné podráždenie kože.
• svrabové roztoče (Sarcoptes) – spôsobujú svrab, ktorý je extrémne svrbivý a vysoko nákazlivý.
• ušné roztoče (Otodectes cynotis) – napádajú uši a vedú k intenzívnemu škrabaniu v oblasti hlavy.
• jesenné roztoče (Trombicula autumnalis) – aktívne najmä na jeseň, spôsobujú lokálne podráždenie.

Ďalším častým parazitom sú blchy. Tie sa môžu preniesť na psa od iného zvieraťa alebo z prostredia, kde sa zdržujú. Niektoré psy sú na blšie pohryznutie alergické, čo vedie k silnejším reakciám a svrbeniu.

Alergie ako spúšťač svrbenia

U psov môžu alergické reakcie vyvolávať rôzne faktory, napríklad:

• kontaktné alergény – reakcia na látky, s ktorými sa pes dostane do styku.
• blšie sliny – citlivé psy môžu reagovať na sliny blchy aj po jedinom pohryznutí.
• atopická dermatitída – alergia na peľ, prachové roztoče či plesne.
• potravinové alergie – niektoré bielkoviny v potrave môžu vyvolať svrbenie a kožné problémy.

Plesňové infekcie

Hoci plesne u psov nie sú veľmi časté, môžu spôsobiť svrbenie a stratu srsti. Typickým príkladom je infekcia hubou Microsporum canis, ktorá je nákazlivá aj pre ľudí. Riziko plesňovej infekcie sa zvyšuje pri oslabení imunity alebo nedostatočnej hygiene.

Hormonálne a autoimunitné ochorenia

Niektoré zdravotné problémy môžu tiež vyvolať svrbenie, napríklad:

• Cushingov syndróm – spôsobuje rednutie srsti a zvýšenú citlivosť kože.
• hypertyreóza – ovplyvňuje kvalitu kože a srsti.
• autoimunitné ochorenia – narušujú ochrannú funkciu kože, čo vedie k svrbeniu.

Ako zistiť príčinu svrbenia? Diagnostika u veterinára

Veterinár začne diagnostiku podrobným rozhovorom so majiteľom psa. Pýta sa na plemeno, vek, výskyt svrbenia u iných zvierat v domácnosti či na predchádzajúce ochorenia.

Najpoužívanejšie diagnostické metódy

1. vyšetrenie na prítomnosť parazitov – kontrola srsti a kože pod mikroskopom.
2. cytológia a antibiogram – zisťovanie bakteriálnych a kvasinkových infekcií.
3. testy na plesňové infekcie – Woodova lampa alebo kultivácia vzoriek kože.
4. alergologické testy – odhalenie alergénov pomocou vylučovacej diéty alebo kožných testov.
5. hormonálne testy – krvné testy na hodnoty štítnej žľazy a ďalších hormónov.

Ako zmierniť svrbenie u psa? Možnosti liečby

Rýchla úľava od svrbenia je kľúčová pre pohodu psa. V niektorých prípadoch veterinár nasadí lieky ako kortikosteroidy či oklacitinib, ktoré zmierňujú svrbenie.

Liečba podľa príčiny

• parazity – antiparazitárne prípravky vo forme pipiet, sprejov alebo tabliet.
• alergie – eliminácia alergénu, hypoalergénna diéta, antihistaminiká.
• bakteriálne infekcie – antibiotiká podľa citlivosti baktérií.
• plesňové infekcie – antimykotiká, často v kombinácii so špeciálnymi šampónmi.
• hormonálne poruchy – liečba základného ochorenia (napr. terapia štítnej žľazy).

Ak váš pes trpí pretrvávajúcim svrbením, neodkladajte návštevu veterinára. Včasná diagnostika a správna liečba môžu výrazne zlepšiť kvalitu života vášho domáceho miláčika.

Fotografia: © bigstockphoto

Pravidlá ako základ harmonického spolužitia

Dôslednosť a láskavý prístup sú kľúčom k úspešnému výcviku. Ak si pes od začiatku osvojí jasné pravidlá, bude vedieť, čo sa od neho očakáva a aké správanie je neželané. Nedostatočná disciplína a nekonzistentný tréning môžu viesť k tomu, že pes sa v dospelosti stane neposlušným alebo dokonca nebezpečným.

Pri výchove je dôležité, aby sa všetci členovia rodiny držali rovnakých pravidiel. Ak napríklad nechcete, aby pes skákal na gauč, neumožňujte mu to ani výnimočne.

Socializácia – kľúč k sebaistému psovi

Čím viac podnetov šteňa v mladom veku spozná, tým lepšie sa v budúcnosti prispôsobí rôznym situáciám. Neznáme zvuky, nové prostredia, cudzie zvieratá a ľudia – to všetko je súčasťou správnej socializácie.

Pri predstavovaní nových vecí postupujte pomaly. Ak sa pes zoznámi s hlučnými ulicami, cudzími psami či vysávačom už v útlom veku, v dospelosti ho tieto veci nebudú stresovať.

Školy pre šteniatka – áno alebo nie?

Kurzy pre šteniatka môžu byť veľmi užitočné, najmä pre majiteľov, ktorí nemajú skúsenosti s výcvikom. Odborný tréner pomôže psíkovi osvojiť si základné povely a zároveň naučí majiteľa, ako správne komunikovať so svojím miláčikom.

Medzi hlavné výhody škôlky pre šteniatka patrí naučenie základných povelov pod dohľadom odborníka, možnosť socializácie s inými psami a lepšia kontrola nad správaním psa v budúcnosti.

Tréning základných povelov

Ak chcete, aby váš pes poslúchal, mali by ste dodržiavať niekoľko zásad.

Používajte pozitívnu motiváciu – vždy odmeňte psa hneď po správnom vykonaní povelu. Odmena môže byť pohladenie, pochvala, hračka alebo maškrta. Naopak, vyhnite sa fyzickým trestom a kriku – tie spôsobia, že sa vás pes bude báť a výcvik sa skomplikuje.

Trénujte v krátkych intervaloch – najefektívnejší tréning trvá 10 – 15 minút. Psy sa rýchlo unavia a nedokážu sa dlho sústrediť na jednu úlohu. Lepšie je trénovať niekoľkokrát denne v krátkych intervaloch než jeden dlhý tréning, pri ktorom stratí pes záujem a motiváciu.

Buďte dôslední – používajte vždy rovnaké povely a gestá. Ak dnes poviete „sadni“ a zajtra „posaď sa“, pes nebude vedieť, čo od neho očakávate. Celá rodina by sa mala dohodnúť na jednotnej terminológii, aby sa pes zbytočne nemýlil.

Trénujte v rôznych prostrediach – šteniatko sa musí naučiť poslúchať nielen doma, ale aj vonku, v parku či na rušnej ulici. Postupne ho vystavujte novým podnetom, aby pochopilo, že povely platia všade, nielen v známom prostredí.

Ukončite tréning pozitívne – aj keď tréning neprebieha ideálne, ukončite ho povelom, ktorý už psík ovláda, aby ste ho mohli pochváliť a odmeniť. Tak si zachová radosť z učenia a na ďalší tréning sa bude tešiť.

Spánok a starostlivosť o psa

Tréning a socializácia sú dôležité, no nesmieme zabúdať na základné potreby šteniatka – predovšetkým na odpočinok. Počas spánku si psy spracovávajú nové informácie a zážitky, preto je dôležité dopriať im dostatok pokoja.

Nenúťte šteniatko neustále byť v pohybe. Ak si po prechádzke ľahne do pelechu, nechajte ho oddýchnuť. Preťaženie môže viesť k podráždenosti a stresu.

Okrem tréningu by si mal pes postupne zvykať aj na pravidelnú starostlivosť – česanie srsti, kontrolu uší, strihanie pazúrov a prehliadky u veterinára. Ak ho na tieto úkony navyknete od malička, v dospelosti sa im nebude brániť.

Trpezlivosť sa vypláca

Výcvik psa je proces, ktorý si vyžaduje čas. Šteniatka sú hravé, zvedavé a ľahko sa nechajú rozptýliť, preto je dôležité nevzdávať sa, ak nie všetko ide hneď podľa plánu. Trpezlivosť a dôslednosť prinesú výsledky – čím viac sa psík naučí, tým väčšiu slobodu si bude môcť užívať.

Správny výcvik je kľúčom k harmonickému spolužitiu človeka a psa. Ak k nemu pristupujete s láskou a pochopením, vybudujete si so svojím štvornohým priateľom pevné puto plné dôvery a radosti.

Fotografia: © bigstockphoto

Príčiny deštruktívneho správania

1. Nuda a nedostatok pohybu – psy, ktoré nemajú dostatok fyzického a mentálneho vyžitia, sú náchylné k deštruktívnemu správaniu. Ak pes trávi väčšinu času osamote, bez dostatočného pohybu a podnetov, môže sa rozhodnúť „rozptýliť“ svoj nadbytok energie rôznymi spôsobmi, ako je hryzenie nábytku, topánok či káblov. Aby ste tomu zabránili, zabezpečte psovi pravidelný pohyb a zábavu. Prechádzky, beh, hra s loptou alebo psie športy, ako agility, sú skvelé spôsoby, ako ho udržať v pohybe. Zároveň nezabúdajte na mentálnu stimuláciu – triky, hračky na riešenie problémov alebo vyhľadávanie skrytých pochúťok ho môžu zaujať na dlhší čas.

2. Separačná úzkosť – ak pes ničí veci len vtedy, keď ste preč, môže to naznačovať separačnú úzkosť. Ide o stav, keď pes pociťuje veľký stres z odlúčenia od svojho majiteľa, čo môže spôsobiť kňučanie, štekot, ničenie vecí a ďalšie nežiadúce správanie. Ak máte podozrenie na tento problém, je dôležité vyhľadať pomoc odborníka, ktorý vám pomôže s jeho riešením. Dlhodobé zhoršovanie správania môže viesť k ešte väčším problémom, preto je dôležité začať riešiť tento stav čo najskôr.

3. Fyzická bolesť alebo diskomfort – niekedy pes ničí veci preto, že sa cíti zle alebo pociťuje bolesť. Napríklad, ak má problémy so zubami, môže si uľaviť žuvaním predmetov. Taktiež, ak pes náhle začal ničiť veci, môže to byť spôsobené fyzickým ochorením. Ak máte podozrenie, že váš pes sa správa inak ako zvyčajne, odporúča sa navštíviť veterinára, aby sa vylúčila fyzická príčina.

4. Prezubovanie u šteniatok – v období medzi tretím a siedmym mesiacom života si šteniatka začínajú prezubovať a žuť predmety, ktoré ich priťahujú. Tento proces je prirodzený a väčšinou dočasný, avšak je potrebné mu včas nastaviť hranice, aby pes nevyvádzal nadmerne. Poskytnutie vhodných hračiek na žuvanie môže tento problém zmierniť a pomôcť šteniatku prejsť týmto obdobím bez zbytočných škôd v domácnosti.

5. Testovanie hraníc v období puberty – podobne ako ľudia, aj psy prechádzajú obdobím puberty, ktoré môže byť sprevádzané zmäteným správaním. V tomto období môže pes testovať svoje hranice, čo môže viesť k deštruktívnemu správaniu. Buďte trpezliví a dôslední vo výchove, aby ste pes pochopil, čo je prijateľné správanie a čo nie.

Ako zabrániť deštruktívnemu správaniu?

1. Zabezpečte bezpečný priestor – ak sa obávate, že pes poškodí cenné predmety, môžete upraviť priestor tak, aby mal obmedzený prístup k veciam, ktoré sú v jeho dosahu. Odstráňte nebezpečné predmety, ako sú káble, topánky, šperky alebo odpadkové koše. Môžete tiež investovať do špeciálnych sprejov, ktoré odradia psa od hryzenia určitých predmetov. Avšak nezabúdajte, že tieto riešenia sú len dočasné a problém je potrebné riešiť aj výchovou a zlepšením psychického stavu psa.

2. Poskytnite psovi dostatok pohybu a zábavy – ak pes trávi príliš veľa času osamote, uistite sa, že pred odchodom domov dostal dostatok fyzickej aktivity. Prechádzka, hra, tréning alebo cvičenie ho unavia a zabezpečia, že sa nebude nudiť. Psy, ktoré majú pravidelný režim a dostatok aktivít, sú menej náchylné na deštruktívne správanie.

3. Venujte sa psychickej stimulácii – okrem fyzického vyžitia potrebuje pes aj duševnú stimuláciu. Inteligentné hračky, triky alebo riešenie problémov ho zamestnajú a umožnia mu vybiť energiu mentálne. Ak sa mu podarí naučiť sa niečo nové, bude to preňho výzva a motivácia.

4. Postupné zvyšovanie času odlúčenia – ak je váš pes vystavený separačnej úzkosti, môžete začať trénovať jeho schopnosť byť osamote. Začnite s krátkymi odstupmi a postupne zvyšujte čas, ktorý strávi sám doma. Pomôže to zmierniť úzkosť a naučí ho, že váš odchod nie je nič zlé.

5. Práca s odborníkom – v prípade, že je správanie vášho psa veľmi problematické a neviete si rady, môže byť užitočné konzultovať so psím trénerom alebo veterinárnym psychológom. Profesionál vám môže pomôcť pochopiť hlbšie príčiny správania a navrhnúť konkrétne riešenia.

Deštruktívne správanie psa je bežným problémom, ale dá sa mu predísť alebo ho účinne znížiť. Kľúčom je pochopiť príčiny správania vášho psa a poskytnúť mu adekvátnu fyzickú a mentálnu stimuláciu. Zároveň je dôležité zachovať trpezlivosť a dôslednosť pri výchove. S vhodným prístupom a dostatočnou starostlivosťou sa váš pes môže naučiť, ako sa správať, a vaša domácnosť sa stane opäť pokojnou.

Fotografia: © bigstockphoto

Kto má povinnosť čipovať psa?

Zákon, ktorý je platný na Slovensku, určuje, že každý pes, ktorý žije na území krajiny, musí byť začipovaný. Táto povinnosť sa týka nielen dospelých psov, ale aj šteňiat. Šteňa je nutné začipovať ešte pred prvou zmenou majiteľa. Preto pri kúpe nového šteniatka vždy skontrolujte, či je už začipované a ideálne aj zaočkované. Po zakúpení psa je potrebné, aby veterinár pri prvej prehliadke prepísal údaje predchádzajúceho majiteľa na nového.

Ako prebieha čipovanie psov?

Čipovanie psov je veľmi jednoduchý a rýchly proces. Na tento účel sa používajú mikročipy, ktoré sa aplikujú pod kožu zvieraťa. Tento čip nie je hmatateľný, nevyvoláva žiadny diskomfort a zviera necíti žiadnu bolesť. Čip sa najčastejšie vkladá na ľavú stranu krku, ale povolené je aj medzi lopatky alebo na pravú stranu krku. Miesto aplikácie sa zaznamená do veterinárneho preukazu alebo petpasu psa.

Celý proces trvá len pár sekúnd a je takmer bezbolestný. Mikročip zostáva v tele psa po celý jeho život, a preto je dôležité, aby boli všetky údaje o psovi, ako aj o jeho majiteľovi, aktuálne v prípade akejkoľvek zmeny. Pri zmene majiteľa alebo aktualizácii údajov sa čip nevyberá, ale len sa upravia informácie v Centrálnom registri spoločenských zvierat, do ktorého majú prístup len veterinárni lekári zapísaní v Komore veterinárnych lekárov.

Ako funguje čip?

Mikročip je pasívne rádiofrekvenčné identifikačné zariadenie, ktoré slúži len na jedinečnú identifikáciu zvieraťa. Je dôležité zdôrazniť, že mikročip neslúži na sledovanie polohy zvieraťa ani na žiadnu formu kontroly jeho pohybu. Mikročip obsahuje jedinečné identifikačné číslo, ktoré pozostáva z 15 čísel. Tento kód je registrovaný v Centrálnom registri spoločenských zvierat a je priradený konkrétnemu psovi.

Okrem tohto identifikačného čísla sú v registri zapísané aj údaje o majiteľovi psa, jeho meno, plemeno, dátum narodenia, pohlavie a informácie o očkovaniach proti besnote. Mikročip je možné načítať pomocou špeciálnej čítačky, ktorú väčšinou vlastní veterinár, policajti alebo útulky. Po priložení čítačky k miestu, kde je čip umiestnený, sa číslo čipu okamžite zobrazí na displeji.

Kde sa dá začipovať pes?

Čipovanie psa môže vykonať iba veterinárny lekár, ktorý je registrovaný v Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Tento odborník má nielen potrebné školenie, ale aj povinnosť po čipovaní psa zaregistrovať mikročip v Centrálnom registri spoločenských zvierat. V prípade, že plánujete so psom vycestovať do zahraničia, bude potrebné zabezpečiť európsky petpas, ktorý môže vydať len poverený veterinárny lekár.

Koľko stojí čipovanie psov?

Cena čipovania psa je stanovená zákonom a je 10 eur. Táto suma však nezahŕňa registračný poplatok, ktorý môže veterinár účtovať za zaregistrovanie čipu v Centrálnom registri spoločenských zvierat. Veterinárny lekár môže tiež ponúknuť alternatívne, kvalitnejšie čipy, ktoré môžu byť drahšie, a to najmä v prípade, že sa rozhodnete pre čip s pokročilejšími vlastnosťami alebo dodatočnými službami.

Okrem tejto základnej ceny sa môžu vyskytnúť ďalšie poplatky, ako napríklad za vyhotovenie petpasu, očkovania alebo ďalšie služby, ktoré veterinár môže poskytnúť. Pred čipovaním psa je dobré sa informovať o celkových nákladoch a prípadných poplatkoch, aby ste mali prehľad o celkovej cene.

Výhody čipovania psov

Čipovanie psa má niekoľko významných výhod. Okrem toho, že je to zákonná povinnosť, čipovanie zabezpečuje, že váš pes bude vždy identifikovateľný, čo je mimoriadne dôležité v prípade straty alebo odcudzenia zvieraťa. Mikročip pomáha rýchlo a efektívne nájsť majiteľa, keď sa pes dostane do útulku alebo je nájdený na ulici. Rovnako pomáha zabrániť nelegálnemu chovu alebo predaju zvierat, keďže všetky údaje o psoch sú riadne registrované.

Čipovanie psov je nielen zákonnou povinnosťou, ale aj dôležitým krokom k ochrane a bezpečnosti vášho zvieraťa. Tento jednoduchý, rýchly a bezbolestný proces zabezpečuje, že váš pes bude vždy identifikovateľný, a to aj v prípade, že sa stratí alebo sa dostane do útulku. Zabezpečte si, že váš pes bude mať mikročip a že jeho údaje budú aktuálne, aby ste ho mohli rýchlo a jednoducho nájsť v prípade potreby.

Fotografia: © bigstockphoto

Obrátený žalúdok u psov musíte riešiť expresne

Torzia žalúdka znamená jeho prevrátenie. Hovoríme o akútnom ochorení, ktoré prichádza z minúty na minútu. Najväčšie riziko hrozí obrím a veľkým plemenám so širokým hrudným košom. Avšak pozor. Neznamená to, že neexistujú prípady, kedy táto diagnóza postihla i malých psov. Je to však skôr výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo.

Jediná šanca ako vášho psa zachrániť, je včasná operácia. Tá musí byť vykonaná najneskôr do štyroch hodín od prvých príznakov. Príchod k veterinárovi preto musíte stihnúť maximálne do troch hodín. Prípravy na zákrok predsa len zaberú istý čas. Keďže je žalúdok prevrátený, z tela nemôže takpovediac nič vyjsť. Organizmus je zamorovaný toxínmi, takže ide naozaj o boj s časom. Nikdy nie je na škodu, ak už po ceste zavoláte svojmu veterinárnemu lekárovi. Takto dokážete ušetriť niekoľko minút, ktoré v tomto prípade môžu rozhodovať o živote a smrti.

Rizikové plemená:

• Newfoundlandský vodný pes
• Nemecká doga
• Bernardín
• Rotvajler
• Slovenský čuvač (respektíve všetky veľké pastierske psy)
• Nemecký ovčiak
• Kaukazský ovčiak

Torzia žalúdka – príznaky

Aby ste mohli svojmu psovi pomôcť, nestačí len včasný príchod na veterinárnu ambulanciu. Najprv totiž musíte vedieť rozpoznať príznaky obráteného žalúdka.

Najjasnejším a zároveň počiatočným prejavom je, že psa začne napínať na vracanie, no bez výsledku. Zvykne nervózne pochodovať, kňučať alebo vydávať silné dáviace zvuky, či kašeľ. Ak by ste takéto správanie u vášho chlpáča spozorovali, počkajte 5 až 10 minút. Ak sa do tejto doby nevyvracia, no napínanie bude pokračovať, ide takmer na sto percent o torziu.

Druhým štádiom je nafúknuté brucho. To sa väčšinou objaví približne 15 až 30 minút po samotnom prevrátení žalúdka. Pes si zvykne ľahnúť na bok a odmieta vstať. Ak mu na brucho jemne zatlačíte, takmer určite začne kňučať od bolesti, zavíjať alebo vrčať.

Nikdy sa nesnažte zviera nasilu postaviť. V prvom rade sa vám to nepodarí a navyše to nie je bezpečné. Bolesti sú naozaj silné, takže si koledujete o nepekné pohryznutie. Nespoliehajte sa na to, že vás pes nič také ešte neurobil. V takejto situácii ide o jediný spôsob ako vám môže dať najavo, že potrebuje pokoj.

Ako prevráteniu prechádzať

Poznáme viacero dôvodov prečo sa psovi obráti žalúdok. Prvým, ktorý však bohužiaľ neviete ovplyvniť, je genetika. Napríklad vyššie spomenutý Newfoundlandský pes, je na toto ochorenie obzvlášť náchylný. V tomto smere vám pomôže jedine to, že nebudete kupovať šteňatá od množiteľov, ale serióznych chovateľov, ktorí majú dokonalý prehľad o ich predkoch, a teda i genetickej výbave. Nanešťastie ani pri takomto psovi nemáte stopercentnú istotu.

K torzii žalúdka dochádza najčastejšie na cestách. Pes nesmie pred jazdou autom, autobusom, vlakom alebo akýmkoľvek iným dopravný prostriedkom, nič žrať. Nestačí však vynechať kŕmnu dávku tesne pred cestou. Ideálna doba od posledného jedla, je minimálne dvanásť hodín. Nemajte strach, okrem toho, že vás pes na chvíľku znenávidí, sa mu pri jednodňovej hladovke naozaj nič nestane.

V žalúdku nesmie byť absolútne nič. Je dokonca menej nebezpečné, ak by bol plný „až po okraj“. Pokiaľ sa v ňom totiž nachádza len malé množstvo hmoty, tá sa pri pohybe začne pohybovať zo strany na stranu. To spôsobí rozkývanie žalúdka a jeho následné prevrátenie.

V tomto smere je úplne jedno, či pes zožerie jedlo, alebo vypije vodu.

Pri cestovaní preto nikdy nerobte klasickú chybu začínajúcich chovateľov, teda zastaviť každú pol hodinu, psa nechať napiť, vyvenčiť a pokračovať v ceste.  Zviera nechajte piť len pri dlhších zastávkach. Napríklad vtedy, keď sa idete najesť. Snažte sa aby od napitia, po opätovné nasadnutie do auta, ubehla aspoň hodina. Aj v tomto prípade platí, že pes od smädu neumrie.

Posledným a veľmi dôležitým preventívnym opatrením je, aby bol pes tesne po žraní v pokoji. Nehovoríme o cestovaní, ale každodennom kŕmení. To platí pri všetkých plemenách. Po rannej či večernej „žranici“  ho zatvorte do izby, na terasu alebo do koterca minimálne na dve hodiny. Za tento čas stihne potravu stráviť. Žalúdok sa mu totiž môže obrátiť aj pri akomkoľvek pohybe s plným bruchom.

Autor: Viktória Hartmannová, fotografia: bigstockphoto

Chodský pes má veľmi dobrý čuch a zvláda náročný výcvik, preto je vynikajúcim strážnym psom, môže sa uplatniť ako ovčiarsky alebo záchranársky pes a býva využívaný aj ako vodiaci a asistenčný slepecký pes, alebo na prácu v záprahu. Možno ho však chovať aj ako bežného psa v rodinách, má veľmi rád svojich majiteľov a ľahko sa z neho stane verný kamarát. Dožíva sa približne 12 rokov.

Ide o stredne veľké plemeno, výška v kohútiku je okolo 52 – 55 cm (u sučky 49 – 52 cm), váha 18 – 25 kg (u sučky 16 – 22 kg). Výzorom pripomína nemeckého ovčiaka. Chodský pes má pomerne dlhú, hustú srsť. Veľmi hustá je najmä podsada, vďaka ktorej je schopný znášať zlé poveternostné podmienky. Jedným z typických znakov tohto plemena je dlhá srsť okolo krku, na šiji a na hrudi. Srsť u chodských psov na jar a na jeseň extrémne vypadáva, preto toto plemeno nie je vhodné pre alergikov. Srsť je rovná alebo mierne zvlnená, lesklá, farba srsti na väčšine tela je čierna, na časti uší a tváre, pod krkom, na hrudi a na labách je hrdzavá až hrdzavo-hnedá. Plemeno sa ďalej vyznačuje vysoko nasadenými ušami, postavenými a nosenými blízko seba a vztýčene, ušnice sú husto osrstené, na okraji majú štetinky.

Chodský pes je húževnatý a má temperamentnú, živú povahu. Je nebojácny, ostražitý a inteligentný. Je to dobre ovládateľné plemeno, rýchlo sa učí. Má pohotové reakcie a veľkú výdrž. Chodský pes sa dokáže veľmi citovo naviazať na svojho majiteľa. Je prispôsobivý, dobre vychádza aj s menšími deťmi. Svoju rodinu stráži a ochraňuje, voči neznámym ľuďom sa správa rezervovane. Iných psov toleruje, vychádza s nimi nekonfliktne, ale ich spoločnosť väčšinou nevyhľadáva.

Chodského psa treba dobre vycvičiť, hneď na začiatku psovi treba stanoviť pevné hranice, ktoré musí dodržiavať. Psa treba naučiť aj to, ako sa má správať voči iným zvieratám a cudzím ľuďom. Toto plemeno vyžaduje veľa pohybu, poskytnite mu čo najväčší životný priestor, ideálne veľký výbeh. Na potrebu častých a dlhých prechádzok a dostatočného pohybu je treba pamätať obzvlášť v prípade, ak tohto psa chováte v byte. Pre chodského psa je však lepšie, pokiaľ ho držíte vonku, na život v byte nie je veľmi dobre prispôsobený aj preto, že má hustý kožuch, takže vnútri mu môže byť priveľmi teplo. Chodský pes vo všeobecnosti nemá rád vysoké teploty, v lete uňho treba dávať pozor na prehriatie, poskytnúť mu možnosť kúpať sa. Keďže ide o odolné plemeno, je možné chovať ho celoročne vonku, samozrejme s tým, že psovi vonku poskytnete nejaké menšie kryté miesto, kde sa môže schovať pred slnkom a počas chladnejších mesiacov naopak pred zimou. Najvhodnejší je preňho chov v domoch so záhradou v horských a chladnejších oblastiach.

Je dobré, ak pre chodského psa pravidelne vymyslíte rôzne cielené aktivity, nejako ho zamestnáte. Okrem bežných hier a prechádzok v prírode, väčšina týchto psov rada pláva a majú radi aj sneh, v ktorom sa môžu vyblázniť. Pokiaľ váš pes už zvládol základný výcvik, môžete skúsiť agility, t.j. výcvik, kde psa učíte behať cez prekážkovú trať, pričom ho sprevádzate a dávate mu povely. Tento výcvik vyžaduje disciplínu a nie každý pes je schopný ho zvládnuť, pre chodského psa je však ideálny.

Potrava chodského psa by mala obsahovať dostatok vitamínov a minerálov, aby sa zachoval zdravý vzhľad a sfarbenie srsti. Odporúča sa podávať aj vitamíny a látky na podporu kĺbov. Pri starostlivosti o tohto psa je ďalej potrebné venovať pozornosť jeho srsti, ktorú treba prečesať približne raz za týždeň. Na jar a na jeseň, keď srsť pĺzne, je psa potrebné česať častejšie. Dôkladne treba česať najmä dlhú srsť okolo krku. Srsť nie je vhodné strihať. Psa netreba často kúpať a neodporúča sa najmä časté kúpanie s použitím šampónu.

Nezabúdajte ani na pravidelné preventívne prehliadky u veterinára. Chodský pes je pomerne zdravé plemeno, väčšinou netrpí vážnymi dedičnými chorobami, je však potrebné preventívne röntgenovanie bedrových kĺbov.

Autor: Mgr. Alena Rendeková, fotografia: © bigstockphoto

Ide o plemeno stredne veľkých psov so silným svalstvom. Tieto psy majú hustú, huňatú a dlhú srsť, ktorá pokrýva celý povrch tela (aj tvár a nohy) a dotvára ich robustný vzhľad. Srsť môže byť rovná alebo mierne zvlnená, rôznych farieb, najčastejšie sivo-biela. Výška dospelého psa v kohútiku je približne 45 – 50 cm, (u sučky 42 – 47 cm), hmotnosť je okolo 16 – 20 kg. Oči sú stredne veľké, väčšinou hnedej farby, ňufák je pomerne veľký, najčastejšie čiernej farby, uši sú vysoko nasadené, chvost je krátky a nohy pomerne mohutné. Plemeno je zaujímavé aj svojim zvláštnym typom chôdze, ktorá je priestorná a označuje sa aj ako tzv. „medvedia chôdza“.

Poľský nížinný ovčiak sa dožíva v priemere okolo 13 rokov. Má veselú povahu, je inteligentný, zvedavý a vnímavý, ale aj ostražitý. Má vynikajúcu pamäť. Je to verný, prítulný pes, svojho majiteľa si dokáže veľmi obľúbiť, teší sa, keď s ním môže tráviť čo najviac času. Je prispôsobivý, dokáže dobre vychádzať s inými zvieratami a správa sa priateľsky aj k deťom.

Výcvik nebýva problematický, poľský nížinný ovčiak sa dá vycvičiť pomerne ľahko, učí sa rýchlo, občas však dokáže byť aj tvrdohlavý, preto treba už od malička začať s dôkladnou výchovou. Je to vytrvalý pes a veľmi dobrý strážca. Hodí sa aj ako spoločenský pes, hlavne na vidiek. V prípade chovu v meste by mal byť chovaný aspoň vo veľkom dome a vyžaduje viackrát za deň dlhé prechádzky po širokom okolí. Mal by mať možnosť vonkajšieho výbehu.

Pri starostlivosti o toto plemeno treba mať na pamäti práve fakt, že poľský nížinný ovčiak potrebuje veľa pohybu a rozptýlenia. Miluje vychádzky za každého počasia, pričom mu vyhovuje skôr chladnejšie počasie, takže ak ste aktívny, máte radi dlhé prechádzky alebo turistiku, tento pes bude pre vás ten pravý spoločník. Aby bol spokojný, potrebuje, aby ste mu mohli venovať dostatok času, pretože má rád spoločnosť svojho majiteľa.

Veľkú starostlivosť budete ďalej musieť venovať hlavne hrubej srsti tohto psa, ktorú treba česať každý deň. Srsť najprv čo najlepšie rozčešte, psa nekúpte, pokiaľ má srsť ešte zamotanú a má v nej chuchvalce. Najväčšie nečistoty stačí odstraňovať vyčesávaním a navlhčenou handrou alebo srsť jemne postriekajte čistou vodou pomocou rozprašovača. Kúpať celého psa netreba príliš často. Často však treba kontrolovať stav uší, je potrebné zabrániť priveľkému hromadeniu ušného mazu a nečistôt v srsti na ušiach, v ktorých sa môžu držať baktérie a pri nedostatočnej starostlivosti môže dôjsť k zápalu zvukovodu. Pozornosť venujte aj pravidelnému strihaniu pazúrov a čisteniu zubov.

Poľský nížinný ovčiak nevyžaduje špeciálnu stravu. Je potrebné zaistiť, aby jeho potrava obsahovala všetky potrebné zložky, ako aj dostatok vitamínov a minerálov. Pozor, aby sa pes neprejedal a nezačal trpieť nadváhou. Poľský nížinný ovčiak je pomerne zdravé plemeno, nevyskytujú sa uňho žiadne závažné dedičné ochorenia. Pravidelné kontroly u veterinára napriek tomu netreba podceňovať.

Autor: Mgr. Alena Rendeková, fotografia: © bigstockphoto

V ostatnej dobe sa stali veľmi obľúbenými hlavne malé plemená psov so srsťou, ktorá nevypadáva, ale neustále rastie. Je to veľmi praktické hlavne u psíkov chovaných v bytoch či domoch. Medzi najrozšírenejšie plemená patria maltézske psíky, yorkshirské teriéry, shih-tzu a čivavy.

Maltézsky psík

Je to jedno z najobľúbenejších malých psích plemien u nás. Toto krásne biele psíča pochádza z okolia Malty. Dorastá do kohútikovej výšky 20 – 25 cm a jeho váha sa pohybuje v rozmedzí 2 – 5 kg. Psy bývajú väčšie a ťažšie ako feny. Pre maltezáčika je typická dlhá biela srsť, ktorá nevypadáva, ale dorastá a nemá podsadu. Vyžaduje si denné česanie, preto majitelia týchto drobcov pravidelne strihajú. Na výstavy sa ale vyžaduje krásna dlhá srsť. Maltézske psíky sú vždy biele s čiernym ňufákom a labkami. Je to spoločenský psík, ktorý potrebuje úzky kontakt so svojím majiteľom. Je ľahko cvičiteľný a vnímavý. No pozor, pri nesprávnej výchove bývajú maltézske psy dosť agresívne, dokonca aj voči vlastnej rodine. Preto nezanedbávajte jeho výchovu a už od malého šteňaťa mu vytýčte hranice, inak si s ním v dospelosti neporadíte.

Jorkšírsky teriér

Yorkshire je v dnešnej dobe najobľúbenejším a najznámejším malým plemenom chovaným v bytoch. Aj keď je dnes výlučne spoločníkom a jeho prítomnosť je tolerovaná aj na miestach, kde je vstup psom zakázaný, v minulosti sa choval na lov hlodavcov v domácnostiach a na stráženie domov. Bol väčší a ťažší ako dnešný york. Dnešný štandard plemena sa váhou pohybuje od najmenších, len 1,8 kg vážiacich jedincov až po 3,2 kg. Vyskytujú sa ale aj ťažšie psy, hlavne psíci z množiarní sú vyššie a ťažšie. Srsť je typicky oceľovomodrá, dlhá, rovná, nesmie byť zvlnená a na hrudi, hlave a končatinách je svetlozlatá. Tieto psíky majú tiež sklony nepočúvať svojich chovateľov, preto dbajte na dôslednú výchovu psa.

Shih-tzu

Shih-tzu, alebo aj Ši-cu je roztomilý psík, pôvodom z Tibetu a jeho pôvod a šľachtenie je málo známe. Pôvodne sa choval v chrámoch a kláštoroch v Ázii. Do Európy sa dostal až začiatkom 20. storočia. V súčasnosti sa tento psík chová ako spoločník. Dorastá do výšky 20 – 28 cm a jeho váha kolíše medzi 4 – 7,25 kg.

Čivava

Čivava, alebo Chihuahua je najmenšie plemeno psa na svete pochádzajúce z Mexika. Ak hľadáte vyslovene domáceho maznáčika, malá čivavka je na to ako stvorená. Najmenšie jedince vážia len okolo pol kilogramu, najťažšie až 3. Čivavy sa vyskytujú v dvoch variantách – krátkosrsté a dlhosrsté. Aj napriek svojmu malému vzrastu má čivava odvážneho ducha, ktorý sa prejavuje neustálym štekotom pri ochrane svojho teritória.

Autor: MVDr. Eva Fiľarská, fotografia: © bigstockphoto

Miesto na spanie

Kúpenému šteniatku vyčleňte v domácnosti miesto na odpočinok, kde umiestnite jeho pelech. Je dobré aby bol uložený tak, aby mal psík dobrý výhľad na celú miestnosť a zároveň nezavadzal, nebol v prievane či blízko elektrospotrebičov. Ak bude psík spať s vami v posteli, aj tak mu pripravte peleštek, kde bude môcť driemať počas dňa. V prípade, že je psík chovaný na záhrade, do búdy mu na začiatku vložte deku od jeho matky, ktorá mu bude pripomínať vôňu matky a súrodencov a psík bude menej smutný. Maličké šteňa potrebuje vyššiu teplotu prostredia ako dospelý pes, preto nezabudnite búdu zatepliť!

Krmivo

Misky na krmivo a vodu je najlepšie umiestniť na nepremokavú podložku na vhodné miesto, kde bude mať šteniatko počas kŕmenia kľud. Pitnú vodu je nutné meniť každý deň, v prípade jej znečistenia alebo nedostatku aj častejšie.

Malé šteňa po odstave je potrebné kŕmiť minimálne 4x denne menšími porciami. S pribúdajúcim vekom sa frekvencia kŕmenia znižuje na 3x až na 2x denne. Je už len na vás, čím budete kŕmiť svoje šteniatko. Odporúča sa ale kŕmiť šteňacími granulami, vďaka ktorým psík dostane presne toľko živín, koľko v danom veku a pri jeho váhe potrebuje.

Výcvik

Hoci je šteniatko malé, aby bolo vaše spolužitie s ním príjemné musíte začať s jeho výchovou už od prvého dňa. Prvým krokom je naučiť ho hygiene. Niektoré šteňatá veľmi rýchlo pochopia, že močiť a trúsiť v domácnosti sa nesmie. Iným to trvá dlhšie, no správnym prístupom a trpezlivosťou to dokážete. Šteňa najčastejšie močí po nakŕmení, prebudení a hraní sa. Ak zbadáte, že podozrivo oňucháva podlahu a krúti sa na mieste, máte pár sekúnd na to, aby ste pod šteňa podložili noviny. Ak sa na nich vymočí, pochváľte ho. Je dobré vziať šteniatko hneď po prebudení na trávu, kde ho po vykonaní potreby pochváľte. Pochváľte ho zakaždým, keď to urobí vonku.

Autor: MVDr. Eva Fiľarská, fotografia: © bigstockphoto