Farba peria perličky bodkovanej je tmavá s bielym bodkovaním, podľa čoho tento vták dostal svoje pomenovanie. Hlava je sfarbená bledomodro. Typickým znakom sú aj laloky pod zobákom a rohovinový výrastok na vrchnej časti hlavy. Perličky bodkované sú spomedzi chovanej domácej hydiny najmenej domestifikované vtáky, zachovali si napr. pomerne živočíšnu hašterivú povahu. Perličky sú hlučné, majú výrazný zvukový prejav, čo môže na jednej strane pôsobiť rušivo, ale nakoľko sú to plaché, ostražité vtáky, ich reakcia na dravce alebo neznáme osoby môže byť užitočná ako varovný signál aj pre ostatné chované zvieratá.

Vo voľnej prírode žijú perličky v skupinách tvorených minimálne pätnástimi resp. dvadsiatimi jedincami, ale môžu byť aj oveľa väčšie, tvorené až tisíckami jedincov. Perličky žijú v trávnatých porastoch a krovinách. Možno ich chovať voľne, vo výbehoch a kurínoch, alebo vo veľkých voliérach. Treba zabezpečiť, aby mali dostatok priestoru a poskytnúť im množstvo úkrytov (nízkych kríkov a pod.). Technika chovu perličiek bodkovaných je podobná ako u kúr domácich.

Perličky sa živia semenami, plodmi a ďalšími časťami rastlín, ale aj hmyzom a inými bezstavovcami. Chované perličky sa prikrmujú štandardným krmivom pre bažanty a hydinu (obilninami, zeleným krmivom a pod.). Netreba zabúdať na potravu živočíšneho pôvodu. Pokiaľ perličky nemajú dostatok takejto potravy, môžu si navzájom začať ubližovať.

Perličky bodkované sú vo voľnej prírode monogamné, resp. bigamné vtáky. V období rozmnožovania sa veľké skupiny dočasne rozpadajú a utvárajú sa páry. Samica vo voľnej prírode znáša okolo 5 – 10 vajec v období párenia. Zdomácnené jedince dokážu zniesť aj vyše 100 vajec ročne, v období od začiatku jari (apríla), počas leta a do jesene (približne do septembra, resp. októbra).

Perličky hniezdia väčšinou na zemi v trávnatých porastoch alebo v kríkoch. Znášky zvyknú ukrývať. Na vajciach sedí samica približne 25 dní, po vyliahnutí mláďat počas prvých týždňov so starostlivosťou o potomstvo pomáha aj samec. Pri chove vo voliérach samica niekedy odmieta na vajciach sedieť a ak počítate s odchovom potomstva, znášku je v niektorých prípadoch potrebné dať vysedieť inej hydine.

Mláďatá perličky sú citlivé na chlad, preto je ideálne, ak sa liahnu počas teplejších mesiacov a počas prvých dní života sú umiestnené v krytej voliére alebo vo vnútorných priestoroch, pričom teplota nesmie klesnúť pod 20 °C. Mláďatám je vhodné podávať vajíčkovú miešanicu a zelené krmivo. Mláďatá perličky sa osamostatňujú približne po dosiahnutí dvoch mesiacov života.

Autor: Mgr. Alena Rendeková, fotografia: © bigstockphoto

Voľným okom sú Eimérie neviditeľné, no problémom s nimi sa nevyhne takmer žiaden chov. Správnou starostlivosťou sa ich výskyt dá zredukovať.

Eimérie

Eimérie, drobné prvoky, sú celosvetovým problémom v chovoch hydiny. Aj napriek tomu, že vývoj chovu ide neustále dopredu, eimérie sa skvele prispôsobili boju proti chovateľským postupom. Jednak sa veľmi rýchlo rozmnožujú, sú nenáročné na životné podmienky, ale majú aj krátky životný cyklus. Pri správnom dodržiavaní všetkých zásad sa im na 100% nevyhnete, avšak môžete aspoň stlmiť prejavy ochorenia.

Ochorenie

Kokcídie alebo Eimérie sa po vniknutí do organizmu hydiny presúvajú do žalúdka a čriev. Tam sa snažia „ubytovať“ v stenách čriev, čím narúšajú schopnosť tráviť živiny. Zvieratá mávajú hnačky, strácajú priveľa vody a živín, sú slabé a pri silnej infekcii zomierajú. Niekedy je infekcia taká silná, že zvieratá uhynú za 1 až 2 dni od nakazenia.

Prevencia pred kokcidiózou

Aj tu existuje spôsob, ako vyhrať vojnu s týmto drobným parazitom. Vyžaduje si pravidelnosť a dôslednosť. Sliepkam sediacim na vajíčkach sa odporúča podávať probiotický prášok do vody alebo krmiva a prípravok Citroenzymix. Ten obsahuje látky, ktoré udržiavajú optimálnu funkciu trávenia a preventívne pôsobí proti kokcídiám. Najnáchylnejšie na nákazu sú mladé kurčatá vo veku 3 – 6 týždňov. Mladšie kuriatka neochorejú takmer vôbec, ich tráviaci trakt dokáže účinne bojovať proti kokcídiám.

Na trhu sú rôzne prípravky, ktoré sa používajú na prevenciu proti kokcídiám. Mnohé sa dajú kúpiť v chovateľských potrebách, iné silnejšie len u veterinára. Pokiaľ máte podozrenie na kokcidiózu, je na mieste použiť špeciálne lieky antikokcidiká. Pozor ale, nepoužívajte ich dlhodobo, kokcídie si potom totiž vytvoria rezistenciu na antikokcidiká a keď ochorenie najbližšie prepukne, už proti nim nebudú účinné žiadne lieky. Tiež existujú vakcíny proti kokcídiám.

Autor: MVDr. Eva Fiľarská, fotografia: © bigstockphoto

S kolegyňou sa radíme k drobnochovateľom a po čase sme sa začali zaujímať o možnosti využitia umelých liahní pre niektoré naše prepelice japonské (Coturnix japonica), ktoré môžu vážiť do 115 g. Tento druh je zdomácnený od 12. storočia a ich mimoriadne úspešné šľachtenie na vysokú znášku prinieslo vynikajúce výsledky. Vajíčka prepelíc majú hmotnosť 10 až 15 g (24 až 31 mm) a priemerná ročná znáška je 300 až 350 vajíčok. Takýmto prešľachtením však prepelice stratili pud sedenia na vajciach. Preto je nutná umelá inkubácia, ktorá je pomerne zložitá, pracná a nákladná. Oplodnené vajcia v umelých liahňach vyžadujú zachovávanie vlhkosti (30 – 70 %), polohovanie a teplotu 37,5 °C po dobu približne 16 až 18 dní.

Naopak ryžovník sivý (Padda oryzivora) napriek tomu, že za pomerne krátke obdobie bolo vyšľachtených niekoľko farebných foriem, nestratil nič zo svojej rodičovskej obetavosti. Predstavuje dutinového hniezdiča veľkého 12 až 14 cm, ktorého znáška obsahuje 4 až 6 vajec s veľkosťou do 20 mm. Počas inkubácie trvajúcej 13 až 15 dní sa samček aj samička na hniezde striedajú a podobne aj pri kŕmení mláďat.

V decembri 2013 sme si založili dve chovné skupiny prepelíc japonských. Každá skupina sa skladá z jedného samčeka a troch samičiek. Záujem sme mali predovšetkým o krásne strakaté vajíčka, ktoré sú známe aj kvôli nízkemu obsahu cholesterolu. Boli sme rozhodnuté pre inkubáciu v liahni v prípade, že budeme chcieť rozšíriť chov. V lete 2013 sme prichýlili postarší pár ryžovníkov sivých a samička, žiaľ, už nie je schopná znášať vajíčka. Napriek tomu obaja veľmi obetavo budujú svoje hniezdo. Preto sme sa rozhodli spraviť im radosť a dať im do hniezda dve čerstvé prepeličie vajíčka, aby mali aspoň na čom sedieť.

Na naše prekvapenie nám ryžovníky za 21 dní, čo je mierne nad normál, vysedeli kuriatka prepeličiek japonských. Tieto dvadsať gramové vtáčence dokázali vajíčka nielen zahriať, ale tieto „hebedá“, vážiace takmer polovicu ich vlastnej váhy, aj pravidelne otáčať! Vynaložili teda značné úsilie na starostlivosť o „cudzie“ potomstvo. Po vyliahnutí dokázali mláďatá osušiť a zahrievať. Avšak reflex kŕmenia sa u kŕmivých vtákov spúšťa až žobravým správaním mláďat, ktoré samozrejme absentuje u mláďat nekŕmivých. Preto sme kuriatka urýchlene vybrali z rodičovskej búdky a rodičia – ryžovníky dostali ako cenu útechy ďalšie dve prepeličie vajíčka. Pre naše drobnochovateľské účely nám inkubácia po dvoch kuriatkach aspoň raz mesačne bohato stačí a aspoň vieme, že niektoré „pokusy na zvieratách“ môžu dopadnúť veselo.

Autori: Veronika Hulejová Sládkovičová, Barbara Mangová, fotografia: © bigstockphoto