Pokusy na zvieratách, alebo ako sa nám vyliahli prepeličky
V súčasnosti sú umelé liahne viac a viac populárne. Menšie verzie sa stávajú cenovo dostupnými a väčšie liahne nie sú už tak zriedkavé. Umožňujú liahnutie násad rôznej hydiny po stovkách. Úspešnosť je však pri rôznych druhoch rôzna. Zatiaľ čo umelé liahnutie hospodársky významných druhov je pomerne známe a o to úspešnejšie, pri okrasnom či exotickom vtáctve je značný deficit informácii o inkubácii vajec.
S kolegyňou sa radíme k drobnochovateľom a po čase sme sa začali zaujímať o možnosti využitia umelých liahní pre niektoré naše prepelice japonské (Coturnix japonica), ktoré môžu vážiť do 115 g. Tento druh je zdomácnený od 12. storočia a ich mimoriadne úspešné šľachtenie na vysokú znášku prinieslo vynikajúce výsledky. Vajíčka prepelíc majú hmotnosť 10 až 15 g (24 až 31 mm) a priemerná ročná znáška je 300 až 350 vajíčok. Takýmto prešľachtením však prepelice stratili pud sedenia na vajciach. Preto je nutná umelá inkubácia, ktorá je pomerne zložitá, pracná a nákladná. Oplodnené vajcia v umelých liahňach vyžadujú zachovávanie vlhkosti (30 – 70 %), polohovanie a teplotu 37,5 °C po dobu približne 16 až 18 dní.
Naopak ryžovník sivý (Padda oryzivora) napriek tomu, že za pomerne krátke obdobie bolo vyšľachtených niekoľko farebných foriem, nestratil nič zo svojej rodičovskej obetavosti. Predstavuje dutinového hniezdiča veľkého 12 až 14 cm, ktorého znáška obsahuje 4 až 6 vajec s veľkosťou do 20 mm. Počas inkubácie trvajúcej 13 až 15 dní sa samček aj samička na hniezde striedajú a podobne aj pri kŕmení mláďat.
V decembri 2013 sme si založili dve chovné skupiny prepelíc japonských. Každá skupina sa skladá z jedného samčeka a troch samičiek. Záujem sme mali predovšetkým o krásne strakaté vajíčka, ktoré sú známe aj kvôli nízkemu obsahu cholesterolu. Boli sme rozhodnuté pre inkubáciu v liahni v prípade, že budeme chcieť rozšíriť chov. V lete 2013 sme prichýlili postarší pár ryžovníkov sivých a samička, žiaľ, už nie je schopná znášať vajíčka. Napriek tomu obaja veľmi obetavo budujú svoje hniezdo. Preto sme sa rozhodli spraviť im radosť a dať im do hniezda dve čerstvé prepeličie vajíčka, aby mali aspoň na čom sedieť.
Na naše prekvapenie nám ryžovníky za 21 dní, čo je mierne nad normál, vysedeli kuriatka prepeličiek japonských. Tieto dvadsať gramové vtáčence dokázali vajíčka nielen zahriať, ale tieto „hebedá“, vážiace takmer polovicu ich vlastnej váhy, aj pravidelne otáčať! Vynaložili teda značné úsilie na starostlivosť o „cudzie“ potomstvo. Po vyliahnutí dokázali mláďatá osušiť a zahrievať. Avšak reflex kŕmenia sa u kŕmivých vtákov spúšťa až žobravým správaním mláďat, ktoré samozrejme absentuje u mláďat nekŕmivých. Preto sme kuriatka urýchlene vybrali z rodičovskej búdky a rodičia – ryžovníky dostali ako cenu útechy ďalšie dve prepeličie vajíčka. Pre naše drobnochovateľské účely nám inkubácia po dvoch kuriatkach aspoň raz mesačne bohato stačí a aspoň vieme, že niektoré „pokusy na zvieratách“ môžu dopadnúť veselo.
Autori: Veronika Hulejová Sládkovičová, Barbara Mangová, fotografia: © bigstockphoto
To je článok hodný do karentu!
a to len tak im stačilo podsunúť cudzie vajcia a oni na nich začali sedieť?
A ja som hrdým svedkom, že to naozaj bolo tak 🙂
veľmi zaujímavý článok