Na veľkosti prepravného boxu záleží

Prepravný box pre mačky by mal byť dostatočne veľký na to, aby sa v ňom mačka mohla vzpriamene postaviť, otočiť sa, pohodlne si sadnúť a ľahnúť. Nemal by byť ale ani priveľký, aby nedošlo k tomu, že sa v ňom bude musieť mačka počas prepravy nedobrovoľne šmýkať. Tomu je potrebné zabrániť, aby mačka nebola vystavovaná zbytočnému stresu.

Aké je ideálne miesto otvoru?

Len málo mačiek vojde do boxu na prepravu dobrovoľne, resp. len málo z nich sa nechá do takého boxu uložiť. Vybrať mačku z boxu pri návšteve veterinára môže byť pre mnohých majiteľov mačiek ale takisto poriadnou výzvou. Ide to ale jednoduchšie, ak sa dá box otvoriť zvrchu. Cez vrchný otvor je totiž jednoduchšie uložiť mačku do boxu ako spredu. V ideálnom prípade má box na prepravu dva otvory – jeden hore a jeden vpredu.

Dbajte na bezpečnosť boxu pre mačku

Uzavreté mačky môžu v sebe nájsť skrytý talent a stať sa skutočnými majstrami úniku. Dbajte pri výbere boxu na prepravu na to, aby bolo možné uzáver bezpečne zavrieť a aby ho mačka nedokázala otvoriť. Prepravný box pre mačky by mal byť okrem toho robustný – odolávať prinajmenšom mačacím pazúrom a zubom. Držadlo a nosné pásy by mali byť stabilné. Materiál nosného boxu by mal byť zvolený tak, aby mačka nemohla ostať nikde visieť za pazúry alebo sa inak poraniť.

Vetranie je dôležité

Prepravky pre mačky nie sú pre zviera ničím obzvlášť príjemným. Na konci výletu na ňu častokrát čaká zverolekár. Mačky sú preto často vypäté, ak zbadajú box na prepravu. Stres môže viesť k tomu, že začnú dychčať. Pritom spotrebujú viac kyslíka než pri pokojnom dýchaní. Tomu zodpovedajúc je dôležité, aby bol box na prepravu dostatočne prevetraný.

Myslite na čistotu

Počas prepravy môže dôjsť k nepríjemnostiam. Dbajte preto na to, aby bolo možné box na prepravu jednoducho a poriadne vyčistiť. Jednoducho môžete čistiť boxy na prepravu z plastu.

Mačka si musí na prepravný box zvyknúť

S mačkou je často potrebné zápasiť, kým ju do boxu dostanete. Mačky si takýto box väčšinou spájajú s návštevou zverolekára a nie sú, pochopiteľne, z výletov nadšené. Je jednoduchšie, ak si mačka spája box s niečím príjemným. Otvorený prepravný box pre mačky vystavte priamo do jej životného prostredia ešte pred tým, ako ho po prvýkrát použijete. Cieľom je to, aby sa mačka vo svojom boxe cítila bezpečne. Deka, obľúbená hračka a maškrta môžu pomôcť box zatraktívniť.

Výmena prepravného boxu za iný typ

Ak mačka nechce do boxu, nemá to jej majiteľ jednoduché. Mačka je buď v momente v poslednom kúte pod posteľou, alebo sa bráni zubami-nechtami. Ak už má mačka so svojím boxom zlé skúsenosti, oplatí sa začať odznova a box vymeniť. Častokrát je totiž jednoduchšie, keď box nie je negatívne vnímaný od začiatku a mačka si môže si s trochou trpezlivosti zvyknúť na nový model.

Zútulnite to svojej mačke

Len málo mačiek si dokáže vychutnať ležanie v prázdnych boxoch. Z tohto dôvodu sa odporúča interiér boxu mačke zútulniť. Vhodné sú protišmykové materiály, napr. stabilná deka alebo protišmyková rohož. Aj obyčajný plyšový vankúš sa môže postarať o to, že sa mačka bude cítiť pohodlnejšie.

Bezpečnosť počas jazdy autom na prvom mieste

Prepravku nikdy neumiestňujte voľne na sedačku auta. V prípade prudkého brzdenia alebo nehody by sa mohla prepravka posunúť, čo by mohlo mačku ohroziť, v horšom prípade by mohla ohroziť aj vodiča. Najbezpečnejšie miesto na prepravu mačky je v priestore pre nohy za prednými sedadlami alebo pevne upevnená bezpečnostným pásom na zadnom sedadle.

Ľahké plastové boxy síce vyzerajú neškodne a bezpečne, ale nemusia byť dostatočne bezpečné pri náraze. Pri teste box pripevnený na zadnom sedadle pri rýchlosti 50 km/h zlyhal – plastový materiál sa zdeformoval a mrežové dvierka sa uvoľnili. Odporúča sa preto používať prepravky s pevnejšou konštrukciou a zabezpečiť ich ďalšími popruhmi alebo sieťkami, aby sa minimalizovalo riziko pohybu.

Bezpečnosť mačky počas cesty závisí aj od jej správneho umiestnenia v prepravke. Vhodné je použiť protišmykovú podložku alebo deku, ktorá zabráni šmýkaniu zvieraťa počas jazdy. Mačke by ste zároveň mali zabezpečiť prístup k čerstvému vzduchu a vyhnúť sa umiestneniu prepravky na miesta s priamym slnečným žiarením.

Správne upevnenie prepravky môže v kritických situáciách ochrániť nielen vašu mačku, ale aj ostatných pasažierov v aute. Preto je dôležité venovať bezpečnosti pri preprave maximálnu pozornosť.

Fotografia: © bigstockphoto

História plemena

Ragdoll bol vyšľachtený v 60. rokoch 20. storočia v Kalifornii chovateľkou Ann Baker. Hlavnou myšlienkou bolo vytvoriť plemeno s výnimočne miernou povahou, ktoré by bolo zároveň krásne a učenlivé. Meno „ragdoll“, čo znamená „handrová bábika“, dokonale vystihuje ich povahu – keď ich vezmete na ruky, uvoľnia sa a ochotne sa nechajú nosiť.

V Európe sa ragdoll začal objavovať až v 90. rokoch a v roku 1991 ho uznala aj organizácia FIFe. Dnes patrí medzi najobľúbenejšie plemená mačiek, najmä vďaka svojej prítulnej povahe.

Vzhľad a stavba tela

Ragdoll je stredne veľké až veľké plemeno s dobre osvaleným telom. Mačky môžu vážiť od 4 do 7 kg, zatiaľ čo kocúry dosahujú hmotnosť 6 až 9 kg. Ich telo je dlhé, svalnaté, so širokou hruďou a mierne vyššou zadnou časťou.

Hlava ragdolla je zaoblená, s jemnými črtami a veľkými modrými očami. Ich uši sú stredne veľké, mierne sklonené dopredu, čo im dodáva láskavý výraz. Chvost je dlhý, huňatý a bohatý na srsť, čo im dodáva ešte elegantnejší vzhľad.

Farba srsti sa vyvíja postupne a konečné sfarbenie sa ustáli približne v treťom roku života. Existujú tri hlavné typy sfarbenia:

• colorpoint – tmavšie sfarbenie na končatinách, ušiach, maske a chvoste
• mitted – podobné colorpointu, ale s bielymi „ponožkami“ na labkách a bielym bruchom
• bicolor – symetrické biele škvrny na tvári a tele

Povaha a správanie

Ragdoll je ideálny rodinný miláčik. Je pokojný, nežný a veľmi prítulný. Mnohí ho prirovnávajú k psovi, pretože je verný, rád sleduje svojho majiteľa po dome a často sa zapája do každodenných aktivít.

Toto plemeno je známe svojou učenlivosťou – dá sa naučiť rôzne triky, aportovanie a dokonca aj prechádzky na vôdzke. Majú radi spoločnosť a neradi zostávajú dlhé hodiny sami, preto je ideálne, ak majú doma spoločníka – či už ďalšiu mačku, psa alebo človeka, ktorý im venuje dostatok pozornosti.

Zaujímavé je, že ragdolly sú vokálne plemeno. Často mňaukajú, aby komunikovali so svojimi majiteľmi, ale ich hlas je mäkký a nenápadný.

Zdravie a starostlivosť

Srsť a hygiena – hoci má ragdoll dlhú srsť, na rozdiel od mnohých iných dlhosrstých plemien nemá hustú podsadu. To znamená, že sa mu srsť menej zamotáva a je jednoduchšia na údržbu. Stačí ho vyčesávať 1 – 2x týždenne, pričom na jar a jeseň, keď viac pĺzne, sa odporúča častejšie česanie.

Okrem starostlivosti o srsť je dôležité pravidelne čistiť uši, strihať pazúriky a dbať na ústnu hygienu, aby sa predišlo zubným problémom.

Výživa a kŕmenie – ragdolly majú sklony k nadváhe, preto je dôležité sledovať ich stravu. Kvalitné krmivo bohaté na bielkoviny a dostatok pohybu sú základom ich zdravia. Niektoré ragdolly môžu mať citlivejšie trávenie, takže je dobré sa poradiť s veterinárom alebo chovateľom o vhodnej strave.

Zdravotné problémy – ragdolly patria medzi zdravé plemená, ale môžu mať genetickú predispozíciu na niektoré ochorenia:

• hypertrofická kardiomyopatia (HCM) – srdcové ochorenie, ktoré sa môže objaviť u niektorých línií. Preto je dôležité vyberať mačiatko od chovateľa, ktorý testuje svoje chovné zvieratá.
• močové kamene – najmä u kastrovaných kocúrov, preto je dôležité zabezpečiť dostatočný prísun vody a správnu výživu.
• trichobezoáry – chlpové zámotky v tráviacom trakte. Pravidelné česanie a špeciálna strava môžu pomôcť ich eliminovať.

Pre koho je ragdoll vhodný?

Ragdoll je skvelou voľbou pre:

• rodiny s deťmi – jeho mierna povaha z neho robí ideálneho spoločníka pre deti.
• ľudí, ktorí trávia veľa času doma – ragdoll je spoločenský a potrebuje pozornosť.
• začiatočníkov – jeho nekomplikovaná povaha a nenáročná starostlivosť ho robia vhodným aj pre menej skúsených chovateľov.
• ľudí s inými domácimi zvieratami – výborne vychádza so psami aj inými mačkami.

Ak však trávite väčšinu dňa mimo domu a nemáte iného domáceho miláčika, môže sa ragdoll cítiť osamelo. V takom prípade je lepšie zaobstarať mu mačacieho kamaráta.

Adopcia alebo kúpa ragdolla?

Ak túžite po ragdollovi, zvážte možnosť adopcie. Mnohé ragdolly končia v útulkoch alebo záchranných organizáciách a čakajú na nový domov.

Ak sa rozhodnete pre kúpu, dbajte na výber renomovaného chovateľa. Dobrý chovateľ vám umožní vidieť podmienky chovu, poskytne zdravotné testy rodičov a mačiatko odovzdá vo veku minimálne 12 týždňov s kompletným očkovaním.

Ragdoll je úžasné plemeno s miernou povahou, nádherným vzhľadom a veľkým srdcom. Ak hľadáte mačku, ktorá vám bude vernou spoločníčkou, bude sa s vami túliť, ale zároveň sa rada hrá, ragdoll je pre vás ideálna voľba. S primeranou starostlivosťou a dostatkom lásky vám bude verne robiť spoločnosť dlhé roky.

Fotografia: © bigstockphoto

1. Je vôdzka vhodná pre každú mačku?

Nie každá mačka bude mať záujem o chodenie na vôdzke, a to aj napriek tomu, že môže byť tento zvyk veľmi prospešný. Všetko závisí od povahy mačky. Mladé, zvedavé mačky sa ľahšie prispôsobia novým skúsenostiam, zatiaľ čo staršie alebo bojazlivé mačky môžu byť znechutené už len z pohľadu na vôdzku. Ak je vaša mačka vystrašená alebo sa ľahko rozruší pri nových podnetoch, je potrebné postupovať veľmi pomaly a trpezlivo.

2. Výber správneho postroja a vôdzky

Základom úspechu je správne vybavenie. Nikdy nevyužívajte obojok na vôdzku – ten môže mačke spôsobiť zranenia a nesedí bezpečne. Namiesto toho sa rozhodnite pre postroj, ktorý rovnomerne rozloží tlak a je pohodlný. Väčšina postrojov pre mačky je nastaviteľná, takže sa dá upraviť podľa veľkosti vašej mačky. Ak máte väčšie plemeno, zvážte postroj určený pre psy.

Čo sa týka vôdzky, vyberte si ľahké a pevné. Ak chcete mačku venčiť na záhrade, postačí krátka vôdzka, no ak plánujete vychádzky do prírody alebo na miesta s väčším priestorom, môže byť lepšie zvoliť dlhšiu stopovaciu vôdzku, ktorá umožní mačke viac slobody pohybu.

3. Návyk na postroj – pomaly a trpezlivo

Mačky bývajú zo začiatku znepokojené čímkoľvek novým, čo sa im na tele objaví, a postroj nie je výnimkou. Začnite teda s krátkymi intervalmi. Nasaďte postroj na mačku a nechajte ho na nej pár minút. Počas tejto doby jej dajte maškrtu alebo sa s ňou zahrajte, aby si spojila postroj s niečím príjemným. Postupne predlžujte čas, počas ktorého postroj nosí. Ak je mačka vytrvalá a neprejaví žiadne známky stresu, môžete pokračovať ďalšími krokmi.

4. Zvykanie na vôdzku – dáme to na pohodu

Keď si mačka zvykne na postroj, môžete pripojiť aj vôdzku. Nezačínajte s ňou okamžite chodiť po byte, ale nechajte ju, aby si vôdzku potiahla za sebou. Nezabudnite, že žiadne násilné ťahanie! Umožnite jej, aby sa zoznámila s novým pohybom a zvykla si na to, že za postrojom je niečo ďalšie. Ak sa mačka bude cítiť pohodlne, môžete začať s krátkymi prechádzkami po byte alebo záhrade.

5. Prvý výlet von – buďte trpezliví

V okamihu, keď si mačka zvykne na pohyb na vôdzke v domácnosti, prichádza čas vyraziť von. Prvý výlet by mal prebiehať v tichom prostredí – ideálne na záhrade alebo vo dvore, kde sa mačka cíti bezpečne. Počas prvých pár výletov jej umožnite, aby len sedela a pozorovala okolie. Mačky si totiž potrebujú zvyknúť na vonkajšie podnety ako nové zvuky, pachy a zmeny v prostredí.

Niektoré mačky budú okamžite odvážne, iné budú potrebovať viac času. Neponáhľajte sa a nebudete nútiť mačku k žiadnym akciám, ak nechce. Zostaňte trpezliví a dávajte jej čas.

6. Dôležité tipy na záver

• Pravidelnosť je kľúčová – aby si mačka na chôdzu na vôdzke zvykla, musí sa s ňou stretávať pravidelne. Nezabúdajte na malé, ale časté výlety.
• Ostrý zrak – buďte počas prechádzky ostražití, sledujte okolie, aby ste sa vyhli potenciálnym hrozbám, ako sú veľké psy alebo iné mačky.
• Nezabudnite na odmenu – počas každej fázy tréningu svoju mačku odmeňujte maškrtami a chválou, aby mala pozitívnu skúsenosť.
• Počasie – vyberte si suchý deň na prechádzky, aby sa vaša mačka necítila nepohodlne, keď sa jej pachové stopy rozplývajú.

Vďaka týmto krokom sa zo spoločných chvíľ na vôdzke môže stať skvelý zvyk, ktorý prinesie radosť vám aj vašej mačke. Ak si na to zvyknete a budete mať trpezlivosť, prechádzky sa môžu stať pravidelnou, pozitívnou rutinou. Nezabúdajte, že aj mačka si zaslúži trochu vonkajšieho dobrodružstva – a kto vie, možno sa jedného dňa vyberiete aj na dlhší výlet, kde budete spoločne objavovať svet.

Fotografia: © bigstockphoto

Čo spôsobuje zápal ďasien u mačiek?

Zápal ďasien je zápalové ochorenie, ktoré postihuje ďasná a tkanivá okolo zubov. Tento stav môže mať rôzne príčiny, a ak sa nezačne včas liečiť, môže sa zhoršiť a spôsobiť vážne problémy s ústnou dutinou. Zápal ďasien sa vyskytuje najčastejšie u mačiek, ktoré zanedbávajú svoju ústnu hygienu alebo u starších mačiek.

Aké faktory vedú k zápalu ďasien?

Existuje niekoľko hlavných príčin, ktoré môžu vyvolať zápal ďasien u mačiek:

1. bakteriálny plak a zubný kameň: plak, ktorý sa neodstraňuje, sa postupne mení na tvrdý zubný kameň, ktorý dráždi ďasná a spôsobuje zápal. Tento proces môže pokračovať a spôsobiť vážne poškodenie ďasien.
2. nedostatočná ústna hygiena: mačky, ktoré nemajú pravidelnú starostlivosť o svoje zuby, sú viac náchylné na vznik zápalu ďasien. Ak sa plak pravidelne neodstraňuje, môže sa hromadiť a vytvárať podmienky pre vznik zápalu.
3. úrazy a zranenia: mačky môžu utrpieť zranenia v oblasti úst, ktoré vedú k podráždeniu ďasien a môžu spustiť zápal. Poranenia môžu vzniknúť pri bojoch alebo počas hry s tvrdými predmetmi.
4. vírusové infekcie: niektoré vírusy, ako mačací kalicivirus alebo FIV (mačacia imunodeficiencia), môžu oslabiť imunitný systém mačky a zvyšovať riziko vzniku zápalu ďasien.
5. autoimunitné poruchy: v prípade určitých autoimunitných ochorení môže imunitný systém napadnúť vlastné tkanivá, vrátane ďasien, čo spôsobí zápal a podráždenie.

Ako spoznať zápal ďasien u mačky?

Zápal ďasien sa môže prejavovať rôznymi príznakmi. Niektoré z nich sú zrejmé, iné menej nápadné. Medzi najčastejšie symptómy patrí:

• začervenané a opuchnuté ďasná: ďasná sa stanú citlivé, červené a opuchnuté.
• krvácanie ďasien: Mačka môže začať krvácať z ďasien, najmä pri jedení alebo pri manipulácii s ústami.
• zápach z úst: silný zápach z úst je častým príznakom bakteriálnej infekcie v ústnej dutine.
• strata apetítu alebo problémy pri jedení: pre mačku môže byť ťažké žuvať kvôli bolesti v ďasnách.
• menej aktivity pri hraní: ak mačka pociťuje bolesť pri používaní zubov, môže prestať hrať so svojimi hračkami.
• nadmerné slinenie: zvýšené slinenie, niekedy aj s prítomnosťou krvi, môže byť ďalším príznakom zápalu ďasien.

Ako veterinár diagnostikuje zápal ďasien?

Ak si všimnete príznaky zápalu ďasien u mačky, je dôležité navštíviť veterinára. Ten vykoná detailné vyšetrenie ústnej dutiny, aby určil stav ďasien. Veterinár môže tiež odporučiť ďalšie diagnostické testy, ako sú röntgenové snímky alebo krvné testy, aby sa zistilo, či sa zápal nerozšíril na iné oblasti.

Možnosti liečby zápalu ďasien

Liečba zápalu ďasien závisí od závažnosti stavu a celkového zdravotného stavu mačky. Možnosti liečby zahŕňajú:

• profesionálne čistenie zubov: veterinár môže vykonať dôkladné čistenie zubov, ktoré zahŕňa odstránenie plaku a zubného kameňa. Tento postup sa zvyčajne vykonáva pod anestéziou.
• antibiotiká a protizápalové lieky: ak je zápal spôsobený infekciou, veterinár môže predpísať antibiotiká na boj proti baktériám. Protizápalové lieky zmiernia opuch a bolesť.
• úprava stravy: veterinár môže odporučiť špeciálne granule, ktoré pomáhajú udržiavať ústnu hygienu a znižujú hromadenie plaku.
• doplnky stravy: niektoré doplnky, ako omega-3 mastné kyseliny, môžu pomôcť podporiť zdravie ďasien a znížiť zápal.
• odstránenie zubov: v prípade vážneho poškodenia zubov môže byť potrebné ich odstránenie, aby sa zabránilo ďalším komplikáciám.

Ako predchádzať zápalu ďasien u mačiek?

Prevencia je vždy efektívnejšia ako liečba. Tu je niekoľko tipov, ako znížiť riziko vzniku zápalu ďasien:

• pravidelné čistenie zubov: Učte mačku na čistenie zubov, aby sa na nich nezhromažďoval plak. Používajte špeciálne zubné pasty a kefky pre mačky.
• kvalitná strava: Granule, ktoré podporujú zdravie zubov, môžu pomôcť predchádzať vzniku plaku a zubného kameňa.
• pravidelná návšteva veterinára: Pravidelné kontroly u veterinára vám pomôžu včas odhaliť problémy s ústnou dutinou.
• doplnky stravy: Po konzultácii s veterinárom môžete začať podávať doplnky stravy, ktoré podporujú zdravie ďasien a zubov.

Aké sú následky neliečeného zápalu ďasien?

Ak sa zápal ďasien nelieči, môže sa vyvinúť do ťažšej formy, ako je parodontitída, čo môže viesť k nezvratnému poškodeniu ďasien a zubov. Tento stav môže tiež spôsobiť šírenie infekcie do ďalších orgánov, ako sú srdce alebo obličky. Okrem toho spôsobuje mačke chronickú bolesť, čo má negatívny vplyv na jej kvalitu života.

Zápal ďasien je závažný zdravotný problém, ktorý vyžaduje včasnú diagnostiku a liečbu. Ak sa zápal nezachytí včas, môže mať vážne následky. Našťastie pravidelná starostlivosť o zuby a ústnu hygienu, vyvážená strava a pravidelné návštevy veterinára môžu pomôcť predísť tomuto problému. Ak si všimnete príznaky zápalu ďasien u vašej mačky, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc čo najskôr.

Fotografia: © bigstockphoto

Mačky dospievajú rýchlejšie ako ľudia. V prvých dvoch rokoch sa mačky vyvinú fyzicky i psychicky. Po prvom roku života mačka dosiahne vek zodpovedajúci 15 až 17 ľudským rokom. Dvojročná mačka má v prepočte už 25 ľudských rokov. Po týchto dvoch rokoch sa každý ďalší mačací rok počíta ako približne štyri ľudské roky.

Zaujímavé je, že na rozdiel od psov, vek mačky nezávisí veľmi od plemena. Väčšina mačiek, najmä tých, ktoré žijú v interiéri, sa dožíva 12 až 18 rokov. Nie je však neobvyklé, že sa dožijú aj viac ako 20 rokov.

V nasledujúcej tabuľke nájdete prehľad, ktorý ukazuje odhad veku mačky v prepočte na ľudské roky. Tento výpočet zohľadňuje, že mačky dospievajú rýchlejšie v prvých dvoch rokoch a poskytuje odhad na základe dĺžky ich života.

Mačacie roky v prehľade

Tabuľka zobrazuje prepočet veku mačky na ľudské roky, pričom zohľadňuje rýchly vývoj v prvých dvoch rokoch života:

Vek mačky a jej dĺžka života závisí predovšetkým na jej genetických predispozíciách, prostredí, v ktorom žije, a kvalite starostlivosti, ktorú dostáva. Mačky žijúce v exteriéri majú spravidla nižšiu dĺžku života. Vonkajšie mačky sú vystavené rizikám ako choroby, parazity, autá, konflikty s inými zvieratami či nebezpečné látky. Z tohto dôvodu sa často dožívajú menej ako 10 rokov.

Ako odhadnúť vek mačky, keď nepoznáte jej dátum narodenia? Ak si nie ste istí, môžete sa pokúsiť určiť vek podľa vonkajších znakov, ktoré sa menia s vekom mačky. Zohľadniť môžete:

• aktivitu mačky, kde staršie mačky bývajú menej aktívne.
• srsť, ktorá môže mať šedivé vlasy u starších mačiek.
• zuby, ktoré sa vekom opotrebujú.
• veterinár môže tiež vykonať kompletnú prehliadku a odhadnúť vek na základe celkového stavu mačky.

Odhad veku mačky podľa stavu chrupu je jednou z metód, ako určiť vek mačky, keď nie je známy jej presný dátum narodenia. Stav zubov sa postupne mení v priebehu života mačky, a preto môže poskytnúť užitočné informácie. Tu je prehľadná tabuľka, ktorá zobrazuje, aké zmeny v zuboch môžeme pozorovať u mačky v rôznych vekových skupinách:

Tento prehľad je len orientačný, pretože rýchlosť opotrebenia zubov sa môže líšiť v závislosti od starostlivosti o chrup, stravy a genetických faktorov mačky. Pravidelná návšteva veterinára a starostlivosť o zuby môže výrazne ovplyvniť ich zdravie a životnosť.

Známky staroby mačky:

1. znížená aktivita – mačka spí viac a pohybuje sa menej.
2. prírastok na váhe – staršie mačky môžu pribrať, pretože ich energetické potreby klesajú.
3. zníženie zmyslov – mačky môžu stratiť schopnosť počuť alebo vidieť.
4. slabšie svaly a kosti – počas starnutia môžu mačky strácať svalovú hmotu a kosti oslabnú.
5. zhoršenie imunity – imunitný systém staršej mačky je slabší, čo zvyšuje náchylnosť na choroby.
6. srsť sa mení – mladšie mačky majú jemnejšiu srsť, zatiaľ čo staršie môžu mať šedivé vlasy.
7. artritída a iné kĺbové problémy – staršie mačky trpia bolesťami kĺbov a obmedzenou pohyblivosťou.
8. problémy so zubami – môže dôjsť k strate zubov.
9. tráviace problémy – s vekom môžu mačky trpieť problémami s trávením.
10. srdcové a cukrovkové ochorenia – tieto problémy sa stávajú častejšími u starších mačiek.

Pochopenie, ako sa vek mačky vyrovnáva s ľudskými rokmi, vám pomôže lepšie pochopiť, čo vaša mačka prežíva, a ako jej poskytnúť tú najlepšiu starostlivosť počas celého jej života.

Fotografia: © bigstockphoto

Názov plemena môže vyvolávať chybný dojem, že tieto mačky majú kučeravú srsť, ale kožuch amerických kučeravých mačiek nie je nijako zvlášť kučeravý, len miestami ľahko zvlnený. Názov sa odvoláva hlavne na uši týchto mačiek, ktoré sú stočené dozadu smerom k temenu hlavy. Práve uši sú najcharakteristickejšou črtou americkej kučeravej mačky. Uši môžu byť stočené do rôznej miery, výstavné zvieratá ich musia mať plne stočené. Pokiaľ chcete túto mačku chovať len ako domáceho miláčika, postačí ak si zaobstaráte mačku len s mierne stočenými ušami. Ak uvažujete o serióznejšom chove a odchove mláďat, kúpte mačku, ktorá ma aspoň stredne stočené uši. Mačiatka sa rodia s nezakrivenými ušami, uši sa začnú stáčať postupne približne 48 hodín po narodení.

Váha týchto mačiek sa pohybuje v rozmedzí približne 3 – 5 kg, ide teda o stredne veľké plemeno. Americké kučeravé mačky majú pomerne veľké, žiarivé lesklé oči. Ich srsť je jemná, mäkká a hodvábna. Prvé americké kučeravé mačky boli dlhosrsté (resp. polodlhosrsté), neskôr boli vyšľachtené aj krátkosrsté varianty. Americké kučeravé mačky s dlhšou srsťou sú zaujímavé aj svojím nádherným huňatým chvostom. Sfarbenie srsti aj očí je rôznorodé.

Americké kučeravé mačky majú priateľskú povahu, sú prítulné, spoločenské, väčšinou dobre vychádzajú s inými zvieratami, takže sa hodia aj do domácností, kde chovatelia plánujú chovať viaceré zvieratá. Dobre vychádzajú aj s deťmi a dokážu si vytvoriť pomerne silné puto na chovateľa. Obľubujú sledovať svojich chovateľov pri bežných činnostiach, majú radi vašu spoločnosť. Sú inteligentné, zvedavé, aktívne a hravé aj v dospelosti.

Pri kúpe americkej kučeravej mačky treba počítať s vysokou čiastkou. Ďalej netreba zabúdať zaobstarať aj klasickú výbavu pre mačky, teda mačacie WC, škrabadlo na brúsenie pazúrov, lôžko, misky na potravu a vodu, hračky, prepravku. Zabezpečte, aby priestory, kde sa vaša mačka bude zdržiavať, boli pre ňu bezpečné a aby mala k dispozícii dostatok miest na skákanie a lozenie, pretože tieto činnosti majú americké kučeravé mačky v obľube. Môžete zakúpiť napr. špeciálny mačací strom a pod.

Starostlivosť o plemeno nie je veľmi náročná. Americké kučeravé mačky nevyžadujú špeciálnu stravu, postačí im kvalitné krmivo pre bežne chované mačky. Dospelá mačka by mala mať k dispozícií čistú vodu, suché krmivo (granule a pod.) a dvakrát denne dostávať mäsitú potravu. Samozrejme, strava by mala obsahovať všetky potrebné zložky a dostatok vitamínov a minerálov.

Okrem bežného kŕmenia a čistenia mačacieho WC treba mačke občas ostrihať konce pazúrov, čistiť jej zuby (najlepšie u veterinára) a pravidelne jej česať srsť, u variant s dlhšou srsťou častejšie, približne dvakrát do týždňa. Pri česaní aj hrách s mačkou dávajte pozor, aby sa nepoškodili jej jemné, citlivé uši, pretože uši u tohto plemena majú krehkú chrupavku a ľahko sa môžu zlomiť. Uši je potrebné čistiť, aby sa predišlo infekciám, pričom však s nimi treba manipulovať obzvlášť citlivo a jemne. Uši vašej mačky pravidelne kontrolujte a vždy, keď v nich spozorujete nečistotu, ich vyčistite, napr. pomocou neparfumovaného kúsku vaty navlhčenom v špeciálnom roztoku na čistenie uší mačiek. Nepoužívajte žiadne iné prípravky, ktoré nie sú na to určené, ani hrubé drsné vreckovky alebo tampóny, ktoré by mohli krehké uši mačky ľahko poškodiť.

Zvláštny tvar uší amerických kučeravých mačiek nemá negatívny vplyv na ich sluch a u plemena neboli zistené ani žiadne ďalšie geneticky podmienené zdravotné problémy. Zdravotný stav týchto mačiek je vo všeobecnosti veľmi dobrý, každý chovateľ by však mal myslieť na pravidelné kontroly u veterinára, ktoré by mali byť samozrejmosťou pri chove akéhokoľvek plemena mačiek.

Mačke venujte dostatok pozornosti a času, nezabúdajte, že americká kučeravá mačka potrebuje vašu spoločnosť. Doprajte jej čo najviac hier a rozptýlenia počas každého dňa. Môžete ju napr. nechať naháňať lopty alebo iné hračky. Dobré je zaobstarať pre vašu mačku aj také hračky, ktoré budú podnecovať jej inteligenciu a uspokojovať jej zvedavosť. Na internete dostať kúpiť napr. špeciálne tvarované misky, z ktorých mačka musí potravu vytiahnuť a pod. Takéto hračky si môžete pri dostatku fantázie vyrobiť aj sami, pri ich výrobe však treba dbať na to, aby neobsahovali ostré hrany, na ktorých by sa mačka mohla zraniť a aby neboli vyrobené z materiálu, ktorý by škodil zdraviu vašej mačky. Môžete napr. urobiť otvory na priehľadnej škatuli, do vnútra umiestnite nejaké mačacie dobroty, alebo predmety, ktoré vašu mačku upútajú, škatuľu pevne zaveste na nejaké bezpečné miesto a zistite, či sa vašej mačke premety zo škatule podarí vybrať.

Autor: Mgr. Alena Rendeková, fotografia: © bigstockphoto

Plemeno vzniklo v USA cieleným krížením divokých bengálskych mačiek s domácimi krátkosrstými mačkami. K týmto primárnym predkom boli neskôr boli prišľachtené aj ďalšie plemená, napr. egyptské mau a siamské mačky. Snahou bolo vyšľachtiť mačku, ktorá výzorom pripomína divé mačkovité šelmy ale povahou by bola vhodná na chov ako domáca mačka. Druhým podnetom pre šľachtenie boli vedecké záujmy genetikov, pretože divé bengálske mačky nemajú v DNA gén leukémie a ich výskum by mohol byť významný z hľadiska liečby tohto ochorenia. S krížením sa začalo v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, takže ide o pomerne mladé plemeno, preto má bengálska mačka ešte stále pomerne divokú povahu. Napriek tomu sa stala najobľúbenejším plemenom chovaných mačiek v USA a získava si čoraz viac priaznivcov aj u nás. Dôkazom je aj fakt, že na už Slovensku existujú viaceré chovateľské stanice, ktoré sa venujú chovu týchto mačiek.

Pri kúpe bengálske mačky treba počítať s vysokou čiastkou, ale chovateľom, ktorí chov týchto mačiek myslia vážne, sa investované peniaze a čas mnohonásobne vrátia, lebo v bengálskej mačke získate naozaj jedinečné zvieratko.

Bengálska mačka v dospelosti váži 4 – 9 kg, ide teda skôr o menšie až stredne veľké plemeno. Má nádhernú, krátku, hustú a hebkú srsť, v typickej forme škvrnitú. Existuje viacero farebných variácií.

Keďže si v povahe zachovala o niečo viac divosti než iné plemená mačiek, bengálska mačka je nezávislá a temperamentná, no pri trpezlivom a zodpovednom prístupe chovateľa sa z nej stane priateľský spoločník. Musí však k tomu byť od malička vychovávaná, na svojich majiteľov si musí zvyknúť postupne. Je aktívna, živá, inteligentná, zvedavá a vynaliezavá. Dokáže sa veľmi rýchlo pohybovať, je vytrvalá a má výborný lovecký pud. Treba pamätať na jej povahu, do ničoho ju nenútiť. Hlavne nenaliehajte, aby sa s vami maznala, pokiaľ to ona sama nebude chcieť. Treba jej dopriať čo najviac voľnosti, inak bude nespokojná a dá to patrične najavo.

Keďže bengálska mačka je skutočne dobrý lovec a od tohto prirodzeného pudu ju nie je možné odnaučiť, nie je vhodná na chov v domácnosti, kde by spolu s ňou mali žiť vtáky alebo hlodavce. Pozor treba dať aj na to, aby mačka nemala prístup k akváriu. Spoločnému životu v jednej domácnosti s niektorými plemenami psov a inými mačkami sa však dokáže naučiť.

Vašej bengálskej mačke poskytnite čo najviac priestoru, zabezpečte, aby mala množstvo preliezačiek a miest na skákanie a brúsenie pazúrov – škrabadiel, mačacích stromov a pod. Bengálska mačka rada pozoruje svoje okolie z čo najvyššieho miesta, takže rôznym mačacím stromom a posedom sa iste poteší. Ďalej netreba zabudnúť na klasickú základnú výbavu pre mačku – mačacie WC, misky na jedlo a vodu, miesto na spanie, hračky, prepravku.

Ide o plemeno s veľmi dobrým zdravotným stavom, na pravidelné prehliadky u veterinára však nezabúdajte. Srsť bengálskej mačky si nevyžaduje špeciálnu starostlivosť, nie je potrebné a ani vhodné ich často česať, pričasté česanie môže srsť naopak poškodiť. Podobne je to aj s kŕmením, tieto mačky nevyžadujú špeciálne krmivo, ale samozrejme, treba zabezpečiť, aby v potrave mali všetko, čo potrebuje každá mačka pre zdravý a hodnotný život.

Zaujímavosťou je, že väčšina bengálskych mačiek má rada vodu, kúpeľ im vôbec neprekáža. Skúste mačky nechať, aby do vody vošli sami a môžete sledovať, ako sa pri kúpaní zabávajú. S týmito vynaliezavými stvoreniami si užijete veľa zábavy, ľahko sa naučia napr. otvárať a zatvárať skrinky a pod. Pozor, radi sa schovávajú, šplhajú, vyskakujú na vysoké miesta a sú naozaj bystré, takže treba zabezpečiť, aby sa nemohli zraniť a tiež odpratať z ich dosahu veci, ktoré by mohli zničiť.

Autor: Mgr. Alena Rendeková, fotografia: © bigstockphoto

Nórska lesná mačka je stavbou tela prispôsobená chladným klimatickým podmienkam, je otužilá a má hustú srsť, ktorá obsahuje aj chlpy odpudzujúce vodu, vytvárajúce takmer nepremokavý kožuch. Typickými črtami sú ďalej trojuholníkový tvar hlavy, dlhé chlpy vo vnútri uší, štetinky chlpov na konci uší (podobné ako u rysa), dlhý huňatý chvost a v zimnom období aj bohatá srsť okolo krku a na zadných nohách. Nórska lesná mačka patrí k najväčším plemenám mačiek, váži až 4 – 10 kg. Vzhľadom sa podobá sibírskej a mainskej mývalej mačke, čo sú tiež mohutné mačky s hustým, bohatým kožuchom.

Keďže nejde o obyčajnú mačku, ich kúpa vychádza na stovky až tisícky eur. Za to však získate milého spoločníka, nórske lesné mačky sú priateľské, spoločenské, dobre vychádzajú s ľuďmi a väčšinou dobre znášajú aj spoločnosť iných zvierat. Majú pokojnú, skôr tichú, ale nie flegmatickú povahu.

Potrebujú pohyb a pobyt na čerstvom vzduchu, obľubujú behanie a skákanie, preto im doprajte čo možno najväčší životný priestor a prístup do záhrady alebo výbehu vo forme vonkajšej voliéry. Mačky tohto plemena sú výborné lovkyne a je ideálne, ak majú možnosť lovu. Pri vymedzení životného priestoru pre vašu mačku by ste však mali myslieť na to, aby sa vyhla nebezpečenstvám, aké predstavujú napr. rušné cesty a pod. Teda nechať vaše vzácne mačky napr. behať voľne po sídlisku nie je práve najlepšie rozhodnutie. Rovnako treba pamätať na nástrahy v bytových priestoroch, odstrániť káble a predmety, na ktorých by sa mačka mohla poraniť, do ktorých by sa mohla zamotať atď. Mačky by sa tiež mali vyvarovať chemickým prípravkom v domácnosti (prípravky na čistenie nábytku a podlahy atď.).

Nórske lesné mačky sú zvedavé a vynaliezavé, nemajú radi nečinnosť, takže je vhodné zaobstarať pre ne čo najviac rôznych preliezačiek a hračiek. Treba im poskytnúť miesto na brúsenie pazúrov, pokiaľ nemajú takúto možnosť vonku, zaobstarajte im škrabadlo, najlepšie hneď viacero. Pri kúpe výbavy nezabudnite ďalej na všetky základné potreby, ktoré vyžadujú v podstate všetky plemená mačiek, teda misky na jedlo a vodu, kefu na česanie srsti, kliešte na strihanie pazúrov, mačacie wc, prepravku na cesty k veterinárovi. Pri kúpe wc a prepravky pamätajte na to, že nórska lesná mačka je veľká a aj keď si zadovážite malé mačiatko, to časom vyrastie a bude potrebovať dostatočne veľké wc a prepravku.

Pri nórskych lesných mačkách je ideálne chovať ich viac, samotu neznášajú veľmi dobre. V prípade, ak budete chovať len jednu, počítajte s tým, že jej budete musieť venovať veľa času. Nórske lesné mačky si však ponechávajú svoju nezávislosť, takže pokiaľ vám mačka dá najavo, že o vašu pozornosť v určitej chvíli nestojí, neslobodno ju do hier nútiť, čo koniec koncov platí pre všetky mačky.

Čo ďalšie okrem hier by mala zahŕňať starostlivosť o toto plemeno? Pozornosť je potrebné venovať starostlivosti o kožuch. Keďže ide o prírodné plemeno, kožuch stačí prečesať približne jeden- alebo dvakrát za týždeň riedkou kefou. Zvýšenú pozornosť venujte česaniu chvosta a srsti na zadných labkách, kde je kožuch najhustejší a kde sa najčastejšie tvoria chuchvalce. Chvost češte opatrne, kefou s jemnými štetinami. Nórke lesné mačky majú mať prirodzene mierne mastnú srsť, keďže časť ich kožucha je od prírody vodoodolná. Netreba ich preto priveľmi často kúpať. Ide síce o polodlhosrsté plemeno, ale pri kúpaní je vhodné používať prípravky určené na kúpanie dlhosrstých mačiek a neaplikovať ich priamo na srsť, ale len do kúpeľa. Dôležité je prípravky vždy veľmi dôkladne zmyť čistou vodou a mačku následne jemne osušiť, aby neprechladla.

Pozornosť ďalej venujte aj starostlivosti o chrup (hlavne odstraňovaniu zubného kameňa). Starostlivosť by ako u každej mačky mala ďalej zahŕňať strihanie pazúrov a samozrejme pravidelné návštevy veterinára, odčervovanie, očkovanie atď. Čo sa týka stravy, najvhodnejšie je kupovať špeciálne krmivá pre mačky zo špecializovaných predajní. Je potrebné sa vyhnúť zvýšenému množstvu fosforu v potrave, ktorý môže zvyšovať riziko ochorení obličiek, na ktoré sú náchylné všetky plemená mačiek. Ďalej samozrejme netreba zabúdať na pravidelné a čo najčastejšie čistenie mačacej toalety. Pozornosť venujte aj výberu správnej podstielky do wc, výber je individuálny, typ podstielky musí sedieť vašej konkrétnej mačke. Najlepšie je informovať sa u chovateľa, od ktorého si mačku zaobstaráte, na akú stravu, podstielku a iné zvyklosti je vaša mačka zvyknutá.

Pokiaľ mačku chováte len ako domáceho miláčika a nezamýšľate nad odchovom potomstva, tak je ideálne dať mačky sterilizovať a kocúrov vykastrovať. O vhodnom veku a ďalšom postupe sa treba poradiť s veterinárom. Pokiaľ sa rozhodnete pre odchov potomstva a chcete sa stať serióznym chovateľom, je potrebné vopred si naštudovať všetky potrebné informácie a poradiť sa so skúsenejšími chovateľmi.

Autor: Mgr. Alena Rendeková, ilustračná fotografia: ©bigstockphoto

Na trhu je veľké množstvo rôznych tabliet a pást na odčervenie. Používajte ale len výrobky určené pre mačku. Ak po odčervení mačičky nájdete v jej truse parazity, je potrebné odčerviť ju o 3 týždne znova. Ak je trus po odčervení bez parazitov, stačí 3 – mesačný interval.

Najľahšie je mačku odčervovať pastou, ktorú nedokáže vypľuvnúť. Ak použijete tabletku, musíte ju mačke položiť čo najhlbšie do ústnej dutiny a držať papuľu, kým tabletku neprehltne. Mačky sú prefíkanejšie než psy a skrytú tabletku v potrave nezjedia. Odmietajú akúkoľvek chémiu v potrave. Ak je problém odčerviť mačku tabletovo alebo pastou, ďalšou možnosťou je injekčné odčervenie. Avšak odčervenie ivermektínom nie je účinné na pásomnice. Najúčinnejšie odčervenie je tabletkové, zaberá na väčšinu vnútorných parazitov.

Ako spoznáte, že je vaša mačka napadnutá parazitmi? Klinické príznaky sa líšia v závislosti od veku, zdravotného stavu, druhu a množstva parazitov v tele. Najčastejšie spozorujete:

• Škrkavky (dlhé nitky) v truse, články pásomníc (zrnká ryže)
• Zvracanie červov
• Nafúknuté bruško u mačiatok
• Tráviace problémy – bolesť brucha, hnačka, zvracanie
• Chudnutie
• Zaostávanie v raste
• Dýchacie problémy počas migrácie lariev škrkaviek do pľúc

Pozor, mačky sa môžu nakaziť pásomnicami nielen cez skonzumované vajíčka pásomníc, ale aj konzumáciou bĺch, v ktorých je vyvinutá larvocysta pásomníc. Preto dbajte na dôkladnú ochranu domácich mačiek proti vnútorným aj vonkajším parazitom, pásomnicami sa môžete nakaziť prostredníctvom vašej mačky aj vy!

Ak máte mačiatka, odčervovať ich je potrebné už vo veku 3 týždňov a to pastou. Následne je nutné ďalšie odčervenie v 5., 7., 12. a 15. týždni veku. Po 15. týždni stačí mačku odčerviť už len každé 3 mesiace.

Autor: MVDr. Eva Fiľarská, fotografia: © bigstockphoto

BESNOTA je najvážnejšia zo všetkých chorôb, ktoré môžu mačku postihnúť, pretože je vždy smrteľná a pri pohryzení človeka nakazí aj jeho. Existuje voči nej vakcína a v záujme vlastného zdravia je potrebné pravidelné očkovanie proti besnote. Besnota je akútne vírusové ochorenie, ktoré sa prenáša pohryzením besným zvieraťom. U mačiek prebieha v zúrivej forme. Zviera je nepokojné, má halucinácie, v mieste pohryznutie je výrazné svrbenie, mačka nadmerne sliní, je zúrivá a požiera nezvyčajné predmety.

VÍRUSOVÁ IMUNODEFICIENCIA MAČIEK – AIDS je vírusové ochorenie mačiek, ktoré sa prenáša priamym kontaktom mačiek – krvou, slinami, mliekom i mledzivom. V prípade nákazy sa choroba prejavuje zväčšenými lymfatickými uzlinami, ktoré sú veľmi dobre hmatateľné, ďasná sú zapálené, očné spojovky tiež, mačka trpí nádchou, chronickými hnačkami, má vyššiu teplotu a postupne chradne. Liečba nie je možná.

FIP – infekčná peritonitída mačiek je vážne ochorenie, ktoré spôsobuje zápal ciev. Mačky sa najčastejšie nakazia priamym kontaktom, hlavne cez nosovú sliznicu. Najrizikovejšie sú mladé mačky vo veku 6 mesiacov až 2 rokov. Choroba sa najprv prejavuje postupným zväčšovaním brucha, v ktorom pribúda tekutiny, mačička nežerie a má zvýšenú teplotu. Keď sa tekutina začne tvoriť aj v hrudnej dutine, okolo srdca, sťaží sa dýchanie. Liečba tohto ochorenia neexistuje, nakazené mačky hynú.

CHLAMYDIÓZA MAČIEK je bakteriálne ochorenie mačiek, ktoré spôsobuje baktéria Chlamydophila felis. Mačka má po nakazení opuchnuté viečka a silný hnisavý výtok z očí. Po pár dňoch sa pridáva výtok z nosa, kýchanie, zvýši sa telesná teplota a mačka má problémy s dýchaním. Chlamydióza je prenosná zo zvieraťa na človeka, preto pozor. Toto ochorenie je liečiteľné tetracyklínovými antiobiotikami a je možné proti nemu mačku očkovať.

Autor: MVDr. Eva Fiľarská, fotografia: © bigstockphoto