Sibírska mačka

O jej pôvode nemáme veľa informácií. Predkovia sibírskej mačky môžu byť Angory alebo Nórske lesné mačky, ktoré sa premiešali s domestifikovanými domácimi mačkami na Sibíri. Sibírske mačky sú veľmi podobné Nórskym lesným mačkám. Typickými znakmi sú huňaté ušné štetinky a lesklá polodlhá srsť. Hlava je značne guľatejšia a kratšia než Nórskej lesnej mačky. Chovajú sa predovšetkým v Rusku a východnej Európe, vo svete sa vyskytujú zriedkavejšie.

Sibírska mačka je stredne veľká a dobre osvalená. Telo má o o niečo dlhšie než je vysoká, krk krátky a osvalený a mohutné nohy sú stredne dlhé. Medzi prstami musia byť chumáče chlpov. Chvost je široký a mohutný pri koreni, na konci je zagulatená špička. Hlavu má krátku, tupú a trojuholníkovu. Nos je široký a zľahla prehnutý. Brada je silná a výrazná. Z profilu pôsobí hlava zaguľateným dojmom. Uši sú stredne veľké a sú od seba vzdialené najmenej o jednu šírku ucha. Špičky sú zaoblené a majú ušne štetinky. V ušiach rastú ušné chumáčiky srsti. Veľké oči sú mierne oválne a dosť ďaleko od seba. Srsť je stredne dlhá až dlhá s hustou podsadou a s dlhými olejovo-vode odpudivými chlpmi. Na lopatkách je srsť o niečo kratšia. Sibírska mačka môže mať akúkoľvek farbu.

U sibírskej mačky sa vyskytujú nielen prírodne sfarbenia ale aj tiež tzv. himalájske znaky a farby, čo je napríklad čokoládová. Často vyskytujúce farby sú červená, čierna, krémová, modrá. Tieto farby môžu byť plné alebo s aguti čím vznikne mramorovaná, tigrovaná alebo bodkovaná. Povolené farby sú ešte korytnačkovitá alebo korytnačkovitá s aguti. Veľmi vzácne sú čisto biele mačky. Sibírske mačky majú jantárové alebo zelené oči s výnimkou bielych. Tie môžu mať modré alebo každé oko môže mať inú farbu.

Fotografia: © bigstockphoto