Pôvod a chov Papagája sivého – žako

História chovu papagája sivého ako domáceho miláčika je stará viac ako 4000 rokov. Vyobrazenia týchto vtákov môžme vidieť už v egyptských hieroglyfických textoch. V antickom Grécku boli papagáje chované ako domáci spoločník a tento zvyk od Grékov prebrali aj starí Rimania. Vtákov, ktorí boli vysoko cenení pre ich schopnosť rozprávať držali v zdobených klietkach. Afrického sivé papagája vlastnil aj anglický kráľ Henrich VIII a na svoje dlhé výpravy si ich často brávali aj portugalskí dobyvatelia nových zemí.

Prirodzeným životným prostredím papagája sivého je rovníková Afrika od juhovýchodného Pobrežia Slonoviny, východne po západnú Keňu a južne po severnú Angolu, južná oblasť Konga až po severozápadnú Tanzániu. Dožíva sa veku až 80 rokov. Papagáj sivý má dva subspencie – Papagáj sivý konžský a trochu menší poddruh Papagáj sivý libérijský.

Papagáj sivý konžský (Psittacus erithacus erithacus) – tento druh je najrozšírenejší. Je väčší ako druhý papagáj sivý libérijský. Jeho dĺžka je okolo 33 cm, má svetlosivé perie, jasnočervené chvostové perie a čierny zobák. Nedospelé vtáky tohto poddruhu majú až do preperenia (po 18-tich mesiacoch veku) chvostové perá tmavšie, menej výrazne červené. Mladé vtáky majú spočiatku sivé očné dúhovky, ktorých farba sa vo veku jedného roka zmení na bledožltú.

Papagáj sivý libérijský (Psittacus erithacus timneh)
Tento druh je menší. Perie má sfarbené do tmavšej sivej farby s menej výraznou kresbou. Chvostové perie tohto druhu je gaštanovohnedé. Horná čeľusť zobáka je svetlá, má rohovinový farebný odtieň.

Papagáje sivé sú vysoko inteligentné vtáky a spomedzi všetkých druhov papagájov sú považované za najlepších imitátorov zvukov a ľudskej reči. Americká etologička Irene Pepperbergová zverejnila svoje experimenty s papagájmi sivými, chovanými v zajatí, v ktorých preukazuje, že dokážu aspom do určitej miery niektoré slová spájať s ich významami. Niektorí jedinci disponujú slovníkom, ktorý obsahuje aj viac ako tisíc slov a dokážu ich reprodukovať aj vo vetách. Pre svoju schopnosť napodobňovať ľudskú reč je hlavne papagáj sivý konžský obľúbeným rodinným spoločníkom. Papagáj sivý je zaradený v zozname zvierat druhého dodatku CITES, pre ktoré platí regulácia obchodu a zákaz odchytu z ich prirodzeného životného prostredia.

V súčasnosti sú pre účel výchovy skroteného domáceho žaka ručne chovateľmi dokrmované mláďatá. Odchované, skrotené papagáje, predávané vo veku 2 až 4 roky sú prítulné a spoločenské a stávajú sa z nich domáci maznáčikovia. Ručný odchov zbavuje týchto vtákov rodičovského pudu a spôsobuje, že sú v dospelosti sexuálne fixované na ľudí. Stupeň, ktorým prebehne ručný odchov môže byť variabilný. Niektorí jedinci môžu byť vychovávaní od vyliahnutia v inkubátore, niektorí chovatelia odoberajú mláďatá z hniezda vo veku niekoľkých dní, alebo po pár týždňoch. Podľa stupňa vývoja, v ktorom bol mladý vták odobraný jeho rodičom závisí aj stupeň degradácie jeho správania v dospelosti.

Klietka pre žaka by mala mať dĺžku 1 m a hĺbku 60 m. Výška by mala byť minimálne podľa výšky vtáka, no nemala by byť vyššia ako majiteľ, aby sa papagáj nezačal správať teritoriálne. Papagájom, ktoré sú chované voľne v byte sa na obmedzenie koordinácie a výkonu voľného letu zvykne zastrihávať perie na jednom krídle. U papagájov sivých je potrebné toto zastrihávanie vykonávať tak, aby sa úplne neznížila ich schopnosť lietania, nakoľko tento druh papagájov má v pomere k svojmu telu značne vysokú hmotnosť, ktorá pri prílišnom zastrihnutí môže spôsobiť ich pád a poranenie s trvalými následkami.

Papagáj sivý, žako má špeciálne požiadavky na krmivo, živočíšnej potravy obľubujú varené vajce, jogurt, odtučnený tvaroh, sušený hmyz, granulované krmivo, sucháre, varené kuracie mäso. Zo semien je to šošovica, sója, bôb, senegálske proso, cirok, semenec, hrach, mungo, konope, semená borovice, smreku v šiškách, ryža, ľanové semienko, slnečnica, kardi, proso, dari, ovos, pšenica, pohánka, jesknica, niger. Samozrejme nepohrdne ani ovocím a zeleným krmivom, má rád banány, hrušky, jablká, ananás, púpavu, špenát, šalát, rôzne druhy travovozelených vetiev stromov, zemianky, jahody, rýbezlie, ostružiny, pomaranče, cukety, melóny.

Ak niekto chová tieto nádherne vtáky a má s nimi iné špecifické skúsenosti, môže ich uviesť v komentároch a tak pomôcť začínajúcim chovateľom.

Zdroj: tento článok je čiastočne založený na článku Psittacus zverejneného na slovenskej Wikipédii. Fotografia: © BigStockPhoto.com