Cvrčky, šváby, saranče a múčne červy – ako na chov kŕmneho hmyzu?

Mnoho chovateľov potrebuje pre chované zvieratá zohnať kŕmny hmyz, ktorý je zložkou potravy viacerých druhov chovaných pavúkov, plazov, vtákov, či drobných cicavcov. Medzi najčastejší kŕmny hmyz patria cvrčky, šváby, saranče a múčne červy, pre niektoré zvieratá aj kukly múch a pod.

Pokiaľ zvieratá živiace sa hmyzom chováte vo veľkom, náklady na potravu môžu byť pomerne vysoké. Problém so zháňaním kŕmneho hmyzu môže nastať aj v prípade, ak sa chované zviera živí len určitým druhom hmyzu. V takýchto prípadoch je pre chovateľa výhodné skúsiť odchov vlastného kŕmneho hmyzu.

Cvrčky

Najčastejším a najdostupnejším druhom cvrčkov medzi kŕmnym hmyzom je cvrček domáci (Acheta domestica), ale tento druh je pomerne citlivý na podmienky chovu. Menej citlivý je napr. cvrček banánový (Gryllus assimilis) alebo cvrček dvojškvrnný (Gryllus bimaculatus). Pri chove cvrčka dvojškvrnného však treba počítať s hlasným cvrlikaním.

Cvrčky je možné chovať v plastovej nádobe, plastovom boxe alebo v sklenenom akváriu s krytom z jemného nylonového pletiva na vrchu. Štruktúra pletiva s mikroskopickými otvormi je dôležitá, aby v nádobe nebolo príliš vlhko, čo by mohlo viesť k strate chovanej populácie, ale aby cez otvory zároveň hmyz nemohol uniknúť. Veľkosť nádoby záleží od počtu chovaných cvrčkov.

Pri chove v domácich podmienkach je najväčším problémom asi fakt, že cvrčky na rozmnožovanie vyžadujú teplotu okolo 30 °C, preto nádobu treba vyhrievať napr. pomocou slabých 15 – 20 W žiaroviek. Vlhkosť je potrebné udržiavať 50 – 70-percentnú.

Ako výstelku na dno nádoby použite piesok. Do nádoby umiestnite rolky od toaletného papiera alebo kartóny od vajec, slúžiace ako úkryt pre jednotlivé vývinové štádiá hmyzu. Nádobu ďalej vybavte plastovou, sklenenou alebo plechovou miskou na kladenie vajíčok. Výška tejto misky by mala byť max. 5 cm a mala by byť vystlaná vlhkou rašelinou, hlinou alebo lignocelom a na vrchu zabezpečená jemným pletivom. Misku s už nakladenými vajíčkami vždy premiestnite do samostatnej nádoby. Prvý instar sa z vajíčok liahne po 2 – 3 týždňoch. Aby sa mohol zvliekať, je potrebné ho rosiť.

Cvrčky kŕmte ovocím (napr. jablkami, citrusovými plodmi), zeleninou (uhorkami, paradajkami, šalátom, mrkvou a pod.), listami tráv a púpavy, ovsenými vločkami, pšeničným šrotom resp. strúhankou či podrveným suchým chlebom, drvenými piškótami a hlavne podrvenými mačacími či psími granulami, čím zabezpečíte prísun živočíšnych bielkovín. Pri nedostatku bielkovín môže dôjsť ku kanibalizmu a jedinci v chovanej populácii sa navzájom požerú. Treba dať pozor, aby potrava, ktorú cvrčkom podávate, nebola chemicky ošetrená. Potravu postačí podávať napr. v plytkých viečkach od zaváraninových pohárov. Pokiaľ cvrčky nekŕmite každý deň ovocím, podávajte im vodu v plytkých napájačkách, resp. miskách s kúskom vaty, v ktorých sa hmyz nebude môcť utopiť.

Šváby

Existuje viacero druhov švábov, ktoré sú vhodné ako kŕmny hmyz. Pre chovateľov, ktorí sa rozhodli pre odchov vlastného kŕmneho hmyzu a s chovom len začínajú, sú vhodné napr. druhy Blaptica dubia alebo Blaberus craniifer.

Chov švábov je pomerne jednoduchý, problém je opäť hlavne v udržaní vhodnej teploty, pretože väčšina druhov pochádza z tropických krajín. Teplota by mala byť 25 – 33 °C  (v noci stačí okolo 20 °C), vykurovať môžete žiarovkou. Tieto teploty švábom vyhovujú aj na rozmnožovanie. Chovná nádoba (alebo terárium) musí byť dobre uzavretá, veko a vetracie pletivo musí priliehať, aby sa z nej šváby nedostali do bytu. Veľkosť nádoby záleží od množstva chovaných švábov.

Výstelka dna chovnej nádoby by mala byť pomerne vysoká a jej zloženie záleží od toho, aký konkrétny druh švába chováte. Druhy ako Gromphadorhina portentosa napríklad potrebujú vysušenú listovú drť. Do nádoby okrem výstelky umiestnite napr. pokrčené noviny, kartóny od škatúľ, vajec a pod., ktoré budú slúžiť ako úkryty.

Šváby sú všežravé, ako potrava im postačia prakticky akékoľvek zvyšky jedla, ale môžete ich kŕmiť aj drvenými psími a mačacími granulami. Nezabúdajte na to, že v potrave musia mať dostatok bielkovín (okrem granúl to môže byť napr. sušené mlieko, kúsok syra či mäsa), inak môže dôjsť ku kanibalizmu, podobne ako u cvrčkov.

Saranče

Ako kŕmny hmyz sa využíva niekoľko druhov sarančí, najčastejšie saranča sťahovavá (Locusta migratoria), ďalej napr. saranča všežravá (Schistocerca gregaria), saranča egyptská (Anacridium aegyptium) atď.

Na chov sú vhodné priesvitné plastové nádoby, plastové boxy, akváriá či teráriá. Steny by mali byť drsné, aby sa po nich hmyz mohol pohybovať. Veľkosť nádoby záleží od počtu chovaných sarančí. V nádobe musia byť vetracie otvory vystlané muším pletivom. Dno možno pokryť pieskom alebo lignocelom. Do nádoby umiestnite kartóny od vajec slúžiace ako úkryt, konáre stromov a aspoň 10 cm hlbokú misku s vlhkou zeminou, rašelinou, alebo lignocelom a pieskom na kladenie vajíčok. Po vyliahnutí mladých jedincov nádobu poroste, aby  sa mohli napiť.

Teplota by mala byť 30 – 40 °C, nočný pokles môže byť na 20 – 25 °C. Vyhrievať možno aspoň 25 W žiarovkami. Saranče vyžadujú aj svetlo, 12 – 18 hodín denne by malo byť zapnuté osvetlenie – žiarivky s teplým bielym svetlom. Vlhkosť stačí 30 – 40-percentná, pri nadmernej vlhkosti môže dôjsť k hromadnému úhynu chovaného hmyzu.

Základnom zložkou potravy pre saranče by mali byť rôzne druhy tráv. V zimnom období ich môžete nahradiť napr. naklíčenou pšenicou. Kŕmiť možno aj rôznymi druhmi ovocia a zeleniny (napr. šalátom, mrkvou, uhorkami), listami púpav, ale aj pšeničným šrotom, strúhankou, podrvenými ovsenými vločkami a pod. Pokiaľ poskytujete dostatok zeleniny, nie je nutné do nádoby umiestňovať misku s vodou na pitie.

Múčne červy

Múčne červy sú larválne štádium dospelých chrobákov druhu múčiar obyčajný (Tenebrio molitor). Chov múčnych červov je pomerne jednoduchá záležitosť. Chovať ich možno napr. v plastovej nádobe vyplnenej do výšky niekoľkých centimetrov múkou, strúhankou, práškovým cukrom a podrvenými granulami pre psov alebo mačky. Okrem múky, strúhanky a granúl ich občas kŕmte aj malým množstvom potravy s obsahom vody, napr. kúskami ovocia.

Červy (teda larvy) sa po čase zakuklia. Kukly prekladajte do samostatnej nádoby, z nich sa časom stanú chrobáky. Chrobáky nechajte približne 2 dni v pôvodnej nádobe, potom ich premiestnite do samostatnej nádoby. Červy a chrobáky treba izolovať od kukiel z toho dôvodu, aby červy alebo dospelé chrobáky nezačali kukly požierať. Chrobáky sa po niekoľkých týždňoch sami začnú rozmnožovať, v nádobe sa objavia vajíčka a malé larvy (červy).

Autor: Mgr. Alena Rendeková, fotografia: © bigstockphoto