Chováme vakovevericu krátkohlavú

Vakoveverica krátkohlavá (Petaurus breviceps) je veľmi zaujímavé zvieratko, ktoré patrí medzi vačkovce (podobne ako kengura alebo koala). Vo voľnej prírode je vakoveverica rozšírená v tropických a sklerofilných lesoch nachádzajúcich sa v Austrálii, Indonézii a v štáte Papua-Nová Guinea. Asi prvým, čo nás na vakoveverici upúta, je fakt, že je schopná pasívneho letu. Je schopná preplachtiť vzdialenosť až 50 m. Na plachtenie jej slúži blana resp. kožný lem medzi prednými a zadnými končatinami.

Vakoveverice krátkohlavé dorastajú do veľkosti okolo 20 cm a k tomu majú ešte 20 cm-dlhý chvost. Väčšina jedincov má sivobiele sfarbenie, s výraznými prúžkami na hlave. Veľké oči majú prispôsobené na nočné videnie. Keďže vakoveverice sú vačkovce, samice majú na bruchu vačok, ktorý im slúži na donosenie mláďat. V zajatí sa môžu dožiť aj 15 rokov.

Pri kúpe vakoveveríc treba dať pozor, aby ste si ich zaobstarali od zodpovedného chovateľa. Tento druh síce nespadá pod ochranu CITES (dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín), ale vakoveverice sa zvyknú stať objektom nelegálneho obchodu so zvieratami odchytávanými priamo z voľnej prírody.

Na chov vakoveveríc na Slovensku nebudete potrebovať vybavovať špeciálne povolenia, ale prv, než sa rozhodnete pre chov týchto zaujímavých zvieratiek, si treba uvedomiť niekoľko faktov. Jednou z dôležitých vecí je skutočnosť, že vakoveverice sú od prírody nočné zvieratá, teda cez deň spia a aktívne sú v noci. Zmeniť ich spánkový režim v zajatí môže byť niekedy pomerne náročná záležitosť. S chovom vakoveveríc nezačínajte, pokiaľ ste chovateľom mačiek alebo iných zvierat, pre ktoré by vakoveverice mohli predstavovať korisť. Prítomnosť mačiek by vakoveverice stresovala. Ďalej je potrebné mať na pamäti, že vakoveverice sú pomerne divoké zvieratá, a rozhodne nie sú vhodné ako domáci miláčik pre malé deti. Ak ich chov nezvládnete, môžu sa stať agresívne. Skrotiť vakoveverice je pomerne náročné, ale na druhú stranu aj veľmi napínavé a dobrodružné a s trpezlivým prístupom z nich po čase môžete mať milých spoločníkov. Začať môžete tým, že budete tráviť veľa času pri ich klietke a budete na vaše zvieratká hovoriť, aby si zvykli na váš pach a na váš hlas. Postupne im môžete skúsiť ponúknuť potravu z ruky a časom sa iste osmelia.

Vakoveverice by sa mali chovať v pároch alebo ešte lepšie v skupinách (samček a niekoľko samičiek). Osamelí jedinci zvyknú mať zdravotné problémy a ich samota môže viesť až k uhynutiu. Pokiaľ už pár alebo skupinu chováte nejakú dobu, nepokúšajte sa medzi nich pridať nové vakoveverice, nemuseli by ich prijať.

Vakoveverice potrebujú veľa priestoru na pohyb, pretože sú to veľmi čulé a aktívne zvieratá. Najvhodnejšie je poskytnúť im celú špeciálnu miestnosť, ale chovať ich možno aj vo veľkých klietkach, alebo voliérach, ktoré by mali byť skôr vyššie než širšie. Minimálne rozmery pre jeden pár sú 2 × 2 × 1,8 m. Klietka musí byť dobre vetraná. Nesmie však byť na mieste, kde dochádza k prievanu.

V klietke budú vakoveverice potrebovať veľké množstvo konárov stromov na šplhanie a skákanie, pretože sú to stromové zvieratá. Ak sa rozhodnete konáre do klietky nazbierať z prírody, dajte pozor, aby ste nebrali konáre z jedovatých stromov, ako sú napr. agát, tis a ďalšie. Do klietky je treba ďalej umiestniť úkryty na spanie, ktoré môžu vyzerať podobne ako vtáčie búdky, ale musia mať väčší otvor. Použiť môžete aj duté kmene stromov alebo korkové rúry. Úkryty na spanie v klietke umiestnite na čo najvyššie miesto. Misky na potravu a vodu by sa tiež mali nachádzať v hornej časti klietky. Klietka by mala byť vybavená aj kolesom na behanie, špeciálnym pre vakoveverice. Na vystlanie dna klietky je možné použiť napr. mulčovaciu kôru, piliny a suché lístie.

Nakoľko vakoveverice pochádzajú z tropických lesov, teplota miesta, kde sa nachádza klietka resp. voliéra, by sa mala pohybovať v rozsahu 22 – 28 °C a vlhkosť by mala byť 50 – 80 %. Pri teplote nižšej ako 18 °C môžu vakoveverice zahynúť, preto chov vo vonkajších voliérach v našich klimatických podmienkach nie je možný počas celého roka. Ďalej treba dať pozor, aby ste ich nevystavovali priamemu slnečnému žiareniu, ktoré by mohlo poškodiť ich oči. Do klietky neumiestňujte textílie, vakovevericiam by sa v nich mohli zachytiť pazúriky.

Vakoveverice sú všežravce, vo voľnej prírode sa živia predovšetkým miazgou akácií a eukalyptov, nektárom kvetov rastlín, hmyzom a jeho larvami. Preto by u chovaných vakoveveríc polovicu stravy mal tvoriť nektár a polovicu kŕmny hmyz (cvrčky, šváby, saranče, vijačky, múčne červy, kukly múch a pod.).

Nektár možno nahradiť tzv. leadbeater’s mixom – umelým nektárom, ktorý pozostáva z vody, medu, varených vajec, ovsených vločiek, vitamínov a minerálov. Nektár z časti možno nahradiť aj šťavami získanými z prezretého sladkého ovocia ako sú napr. hrušky, hrozno, čerešne, višne, melóny, banány, mango, kivi a pod. Avšak ovocím vakoveverice neprekrmujte, strava pozostávajúca prevažne z ovocia môže u nich viesť k osteoporóze a ďalším zdravotným problémom, pretože neobsahuje vyvážený pomer bielkovín a minerálov (hlavne vápnika). Treba tiež dať pozor, aby ovocie nebolo zhnité či plesnivé. Bielkovinovú zložku potravy je možné čiastočne nahradiť granulami pre mačky, mäsom z mačacích konzerv, varenými kuracími vnútornosťami a varenými vajíčkami.

Do potravy je občas možné zaradiť aj zeleninu (napr. paradajky, uhorky, mrkva), slnečnicové semiačka, naklíčené strukoviny a zrniny. Kŕmiť ich pre spestrenie v malom množstve môžete aj varenou ryžou a cestovinami zmiešanými s džemom, piškótami a mliečnymi výrobkami ako sú tvaroh, či jogurt. Chutia im aj sladené čaje, alebo voda zmiešaná s medom. Každodenne netreba zabudnúť poskytnúť čerstvú vodu na pitie. A ešte jedna rada čo sa týka kŕmenia – pri varení akejkoľvek potravy pre vakoveverice je treba dať pozor, aby ste ju nevarili v slanej vode.

Vakoveverice pohlavne dospievajú vo veku 4 – 12 mesiacov (samci) resp. 8 – 15 mesiacov (samice). Pária sa niekoľkokrát ročne a jedna samica má väčšinou 2 mláďatá. Po 15 – 17 dňoch samica porodí nevyvinutý plod, ktorého vývoj sa dokončuje počas ďalších približne dvoch mesiacov vo vaku samice. Mláďatá sú kojené materským mliekom približne 3 – 4 mesiace. Samice aj v dospelosti väčšinou ostávajú v pôvodnej skupine, samčekovia si založia vlastnú.

Autor: Mgr. Alena Rendeková, fotografia: © bigstockphoto

Ohodnotiť článok
[Spolu: 6 Priemer: 5]

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tento web používa súbory cookie na poskytovanie služieb, prispôsobenie reklám a analýzu prenosov. Informácie o tom, ako používate tento web, sa zdieľajú s Googlom. Používaním tohto webu vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookie. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close