Špecifiká chovu psohlavca zeleného

Psohlavec zelený (lat. corallus caninus) je teraristický skvost ktorý je monumentálnou ozdobou každého terária. Je to ale druh tak náchylný na chovateľské prešľapy že ho môžu chovať len skúsení chovatelia ktorí venujú aspoň rok štúdiu tohto konkrétneho druhu hada. Jeho podmienky na chov vyžadujú na rozdiel od iných druhov každodenné opateru a výraznú pozornosť chovateľa pretože aj nepatrný náznak problému ktorý sa prehliadne často končí smrťou zvieraťa.

Psohlavce sa vo voľnej prírode vyskytujú v Južnej Amerike v oblasti Ekvádoru, Brazílie, Peru, Kolumbie a pri povodí rieky Amazon. Má smaragdovozelenú farbu s bielymi trojuholníkmi vystupujúcimi do strán, hlava je výrazne oddelená od krku, dorastá do dĺžky 2 metrov a má najdlhšie zuby spomedzi nejedovatých druhov hadov a to až cca 1,5 centimetra. Je to čisto stromový druh hada a zo stromu nezlieza, jedine vo výnimočných prípadoch keď sa potrebuje premiestniť a kvôli jeho listovo zelenej farbe je pre bežné oko takmer nemožné ho zhliadnuť v korunách stromov. V povodí rieky Amazon žije vzácny poddruh psohlavca zeleného corallus batesii ktorý má okrem vybiehajúcich bielych trojuholníkov pozdĺžny biely pruh po celom chrbte ktorý sa zlieva s trojuholníkmi.

Pre chov psohlavca zeleného nám stačí stredne veľké terárium pretože sú to hady s minimálnou aktivitou, dokážu sa pri trávení aj týždeň vôbec nepohnúť z miesta. Pre dospelú samicu preto bohate stačí terárium rozmerov 90 x 60 x 60 (dĺžka x šírka x výška) ktoré musí byť vybavené vodorovnými tyčami (najlepšie tromi v rôznych výškových úrovniach terária aby si nad vybral ideálne teplotné pásmo pre ležanie), dostatkom úkrytov z rastlín (umelohmotné sú hygienické lebo neplesnivejú a nemnožia sa v nich parazity ale živé pomáhajú udržať vlhkosť), miskou na vodu (ideálne na úrovni jednej z tyčí pretože niektoré hlavne odchytené psohlavce nevedia piť z misky a len olizujú vodu z rastlín) a samozrejme výhrevnou podložkou umiestnenou na strope na jednom boku terária alebo na bočnej stene aby sa had vedel priblížiť a vzdialiť od zdroja tepla podľa jeho potreby.

Materiál použitý na výrobu terária môže byť sklo, plast alebo OSB dosky natreté náterom proti plesniveniu. Vyladiť vnútorné podmienky v teráriu je hotové umenie nakoľko si tu protirečia veličiny teplota, vlhkosť a prúdenie vzduchu. Teplota sa má pohybovať od 26 do 30 °C pri zachovaní vlhkosti 60 – 80%, pričom ale musí byť dostatočné vetranie aby v tomto teple a vlhku nevznikali plesne a nerozmnožovali sa baktérie tak rýchlo že by spôsobili hadovi dýchacie problémy. Vetranie zároveň nesmie byť protiľahlé pretože prievan môže hada zabiť, preto musia byť prieduchy došikma. Niektorí chovatelia chovajú psohlavce „nasucho“ takže nerosia terárium vôbec, je potrebné pritom ale vypozorovať ktorým psohlavcom to vyhovuje a ktoré potrebujú rosiť. Je pritom rozdiel aj medzi pojmami vlhkosť a vzdušná vlhkosť vzduchu – nestačí totiž len naliať vodu na podstielku, molekuly vody musí obsahovať samotný vzduch tak ako je tomu v krajine pôvodu.

Psohlavce trpia najčastejšie na stres, ktorého následkom je zvracanie a neliečené zvracanie vždy končí smrťou hada. Druhé najčastejšie sú respiračné ťažkosti spôsobené zlým hospodárením s vlhkosťou čo spôsobuje zápaly pľúc a smrť a tretie najčastejšie ťažkosti súvisia s dehydratáciou a zlyhaním obličiek – keď sa had nevie naučiť piť z misky. Preto tento druh patrí do rúk len veľmi skúseným chovateľov rovnako ako jemu veľmi podobný had zelený stromový pytón.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © bigstockphoto